spiritualno a karmu bokom preto, lebo nie kazdy tieto koncepty vnima ako klucove pre svoju existenciu a chcel som hovorit mimo konkretneho pojmoveho ramca.
to, ze negativne javy neprezivas neznamena, ze neexistuju. vracias sa k nim prostrednictvom socialneho kontaktu so svojimi blizkymi a prezivas to v inych kontextoch. a teda, povedat si, toto som uz prekonal a je to za mnou je dost odvazne a casto sa moze ukazat, ze to bol len klam, ked sa ta to dotkne z inej strany.
ale o tom som nechcel. moja pointa bola, ze pocitovanie negativna je jednou z klucovych zloziek nasej existencie. potencial vidim v snahe prezit, pochopit a racionalizovat negativne pocity, aby sme z nich mohli tazit. to so sebou implicitne prinasa aj zmiernenie prezivania takych pocitov, ale nemalo by to byt klucovym momentom, lebo ako som povedal, clovek nie je podla mna tvor usposobeny na to, aby neprezival negativne pocity.
nesnazim sa to tahat do paradoxov typu glorifikacie utrpenia a trpiacich, ako sa o to snazia niektore filozoficke smery a nabozenstva, ale ani si nemyslim, ze snaha o cielene zmiernenie utrpenia v sebe samom je spravna cesta pre zivot.