Precital som a nepovime uz k tomu asi nic, je mi z toho vsetkeho smutno, stale.
Nemyslel som, ze to niekedy poviem, ale Aresa bude treba dat asi "uspat".
Ine vychodisko nevidim, aj ked rozhodnutie je na kolegovi.
Je to smutne, tragicke.

Len na margo cistokrvnych psov. Kolega ho kupoval od šmelinara, z kufra auta, kde bolo v krobici asi 5 malych steniatok. Nechcel nam ani za nic ukazat rodicov, co som osobne pozadoval ako prve. Psik to vsak bol z vrhu takmer najmensi, taky bojko, ved mal 5 tyzdnov, nic ine sa ani cakat nedalo. Kolega ho chcel cim skor, tak ho kupil a urobil chybu. Vedel som, ze sme nevideli ani rodicov, vedeli sme, ze ho berie skoro. No ten šmelinar inak nedal. Tak to aj dopadlo :-/

Skoda, velka skoda a smutok...