Prvotna trasa vyletu zacinala v Lubochni a koncila na Starych Horach , ale to sme este nevedeli do coho ideme.
Zaciatok bol priaznivy , pocasie vyborne , vlak nas dopravil presne tam kam sme chceli . V Lubochni sme spravili posledne upravy a vydali sa na cestu po cervenej znacke smerom na Kopu ( neskor sa toto rozhodnutie ukazalo ako najvacsia chyba ) . Po asi pol hodinke sme si uvedomili ze sme uz podozrivo dlho nevideli ziadne znacenie . Cast skupiny sa rozhodla vyliezt na kopu mimo chodnik cez strmy les. Ja som sa otocil s kamosom spat a sli sme hladat znacku , ktoru sme nakoniec nasli , ale stalo nas to asi hodinku casu . Tak sme teda zacali skoro odzaciatku a slapali sme priserny stupak na Kopu . Chodnik vidno nebolo , listie sa smykalo , pri kazdej znacke sme museli minimalne dve minuty hladat dalsiu aby sme vedeli ktorym smerom sa vybrat. Po velkom utrpeni sme vysli na kopu , kde uz ostatok skupiny nebol , lebo sa vydali dalej s tym ze sa pokusia najst slubenu utulnu v sedle Prislop . My dvaja sme teda pomalinky zacali slapat dole po cervenej znacke , ktora sa nam zase niekam stratila a tak sme sa ocitli v mladom hustom lese . Mali sme este asi hodinku casu kym sa nezotmie a kedze nas varovali ze sa v okoli pohybuje niekolko medvedov a dve svorky vlkov , hned mi nebolo vsetko jedno . Po dlhsom trapeni sme sa dostali znova na chodnik a slapali dalej . V mensom sedielku pod Kopou sme si odychli , nasadili celovky a vydali sa do lesa smer Lubochnianske sedlo . To uz som vedel ze na Prislop sa nedostaneme . Slapali sme po mensom hrebeni a napravo sme mali krasny pohlad na zapad slnka nad Martinskymi holami , no nalavo sa hnusne zmrakalo , zacal fukat studeny vietor. V tom mi kamarat z prvej skupiny zavolal ze vidia nase svetlo a ze blikaju na nas. Potesil som sa ze nemozu byt daleko ale ked som uvidel v dialke slabe blikanie skoro ma hodilo o zem . No nic slapeme dalej , tma jak v rohu , paranoidne stavy z toho co na mna striehne v lese. Asi po hodine sme dorazili do Lubochnianskeho sedla kde nas skupinka premrznutych kamosov cakala. Rozhodli sme sa ze to nema dalej zmysel ,tak sme sa vydali po modrej do Krpelan , ze si tam najdeme ubytko a rano pokracujeme. V Krpelanoch nam v krcme povedali ze prespat sa neda v dedine nikde. Zistili sme si kedy ide bus do Martina a tam nasli ubytovanie za dobru cenu v penzione. Hotovy raj po dlhom dni.
Sobotu doobeda sme sa najedli a zamierili na stanicu zistit kam sa da dostat. Autobus do dedinky Bela-Dulice mal ist az za hodinu tak sme to zaparkovali do stanicnej krcmo/cukrarne kde sme si prijemne pokecali s pani co obsluhovala. O hodinku sme uz teda sedeli v autobuse . Z Belej nas cakala 8,5km Belianska dolina na konci ktorej sme mali zacat stupat smer Borisov resp. Chata pod Borisovom. Kedze time management tohto vyletu bol viac nez zly plus znacnenie chodnikov v lesoch Velkej Fatry taktiez , razom sme sa zasekli pri koryte vyschnuteho potoka a nevedeli kam dalej. Zacalo sa stmievat ked sme sa rozhodli ze ideme dalej hore NEJAK. Po cca pol hodine sa ozvalo z lesa : "Mam zelenu" . Zavladlo nadsenie . Dalsi den sa zmenil na nocny pochod ale mali sme chodnik , to bolo hlavne. Niekedy o pol siedmej sme stretli skupinku ludi ktori nam oznamili ze chata je plna a ze ich odtial poslali prec. Nalada opat klesla , ale sli sme dalej. Priamo pred chatou sme stretli dvoch chalanov so psom ktori kusok od chaty stanovali. Navrhli ze mame ist k nim stanovat , ze v okoli chaty je uz asi 15 ludi rozlezenych v utulni , v nejakom pristresku a v stanoch. Premrznuty sme vosli do chaty ,ze to skusime vykecat a ked nie tak sa aspon zohrejeme a dame polievku. Pocas toho ako sme jedli dosiel kamos a povedal ze nahodou sa 6 ludi odhlasilo a ze maju jednu izbu. Nas bolo zhodou okolnosti sest. Nalada stupla vysoko vysoko.
Vyspali sme sa v teple , klude a rano cca o siedmej sme si uvarili jedlo a spolu s tymi dvoma bystricanmi a psom sme sa vybrali smer Ploska , Ostredok , Krizna a dole. Pocasie bolo nadherne, skoro ziadny oblacik , viditelnost uzasna. Ranna inverzia posobila priam magicky. Chvilami som mal pocit ze sedim nad oblakmi v lietadle. Tento den nam konecne vysiel. Slapalo sa vpodstate bez problemov. Uzivali sme si vyhlad na Vysoke , Nizke Tatry , na Malu , Velku Fatru. Pod Kriznou sme sa s chalanmi rozdelili , lebo oni smerovali dole do(na?) Turecku a my do Starych Hor. Zostup bol dlhy , tvrdy , prudky a neviem este aky , jednoducho som preklinal co sa dalo. Nohy ma po troch dnoch a cca 50km priserne boleli . Vykupenie prislo az v podobe asfaltky v dedine. Sadli sme do busu kde sme opat stretli bystricanov so psom a sli sme do Banskej Bystrice. Cesta domov bola dlha , ale prijemna .

Cakal som vselico , ale ze sa dvakrat stratime a tura sa zmeni na nocny pochod som necakal. Prve dva dni boli utrpenie , ale treti den nam to vynahradil asi najlepsie ako sa dalo.




Lubochna






Chata pod Borisovom


kompletka




Ja+kamos=stratena dvojica