Keď budeš vo Vegas, zober si auto a choď sa pozrieť. Len tak do púšte, kde cesty sú až nekonečne rovné. Ako ich lemujú fiktívne indiánske rezervácie, kaktusy a piesok. Občas zastavíš v malých mestečkách aby si si v moteli dal kávu a palacinky so slaninou, tak ako sa to robí.

Pôjdeš sa pozrieť do Kalifornie do Údolia smrti, nižšieho než more a suchšieho než Martini, ktoré vo Vegas tak často nalievajú. Uvidíš pieskové skaly zo Zabriskie Point a hory, ktoré sa ako húsenice plazia na juh k Mexiku.

Neuvidíš stopárov. Zato však cyklistov áno. Budeš sa čudovať, kam asi majú namierené. Vtedy zistíš, že teraz na jeseň vlastne nie je až tak horúco a že by nebolo zlé to skúsiť tiež. Potom však zaspíš na zadnom sedadle a zobudíš sa zas v ďalšom mestečku úplne odrezanom od sveta.

Môžeš sa tiež vydať na východ do Arizony a Utahu k priehrade a velkému kaňonu, ktorý ňou končí. Alebo začína. Dielo prírody a človeka, kde sa všetci cítia opäť akýsi malí. Pôjdeš ešte ďalej pozrieť na červené kamenné stĺpy, tunely a údolia, kde letá sú výnimočne horúce a zimy studené.

Bude ti to trvať mnoho dní. Nech však pôjdeš kamkolvek, bude to stále púšť. V rádiu naladíš sotva dve stanice. A potom tie nenápadné motely s jednoduchými izbami. Bary, kde sa miestni ludia chodia večer napiť a každý cudzinec je pre nich vítané osvieženie. Mormóni neveriaci v evolúciu a kúzlo alkoholu. A Indiáni veriaci v kúzlo alkoholu až príliš. Benzínové pumpy, čo si môžu dovoliť pýtať za galón viac, pretože vedia, že najbližšie stovky míľ už nebude príležitosť.

Iný svet. Vzdialený a krásny. Keď budeš vo Vegas, určite si zober auto a choď sa naňho pozrieť.

Come away with me...