Za vsetko vlastne moze moj spoluziak, ktory povedal, ze vo Valencii, kam som chcela ist, je vytvarna a nie filmova skola a mna tam ako scenaristku nepustili. Myslim, ze Lisabon ako nahrada celkom ujde! :) Za ostatne moze minca, ktoru som si hodila, ked Skyeurope krachoval a ja som sa nevedela rozhodnut, ci to este risknem alebo pojdem Raynairom na vylet do Barcelony a odtial do Porta a az odtial sem. Minca padla na Barcelonu a tak som si kupila letenky a Skyeruope na dalsi den skrachoval. Bola to slovenska jednokorunacka a mam ju v penazenke!

Te quieeeero, Barcelooona!

V Terrasse, predmesti Barcelony ma cakala moja kamaratka Monika, ktora prifrcala na mopede. Ta uz celkom medzi Spanielov zapadla, zije tu 4 roky, i ked jej blond vlasy ju stale prezradzaju. Hned mi vysvetlila, ze u nej byvat nebudem, lebo sa prave stahuje a ma neporiadok, ale jej kamaratka sa ponukla, ze mozem byt u nej. Kamaratka sa vola Sasa a je z Michaloviec, akurat jej prisla na navstevu jej kamaratka a na dalsi den ma zavolali na vylet do primorskeho mesta Tarragona. Predstava mora a kupania ma hned presvedcila, ze Barcelona este jeden den pocka.

Rano sa stretavame so Sasinym kamaratom, ktory nas ma do Tarragony odviezt. Sedime v kaviarni, kde je kazda stolicka ina, pretoze v den otvorenia si mal kazdy pozvany priniest vlastnu a tak tu ostali. Prisadne si k nam starsi pan, ale duchom mlady, to je hned jasne, vola sa Juan, ma dlhe sedive vlasy, vytahane oblecenie, hned si zapali a hovori len po spanielsky. Katalanec :) Jeho pracou je rozpravat pribehy, cestuje po krajine a rozprava, su vraj vtipne a s poucenim. Vezieme sa v jeho super starom auticku a je nam prijemne, tak letne. Tarragona je krasne rimske mestecko pri mori, same uzke ulicky vyparadene kvoli fieste, na snurach od elektriny visia topanky, vsade sama macka a strom s granatovymi jablkami. K moru sa kvoli vlakovym kolajam da len tazko dostat, vraj je to tak po celom Katalansku. Nakoniec sa nam to podari a tak si macame nohy a tesime sa. Voda je tepla, ale vlny su obrovske, vedla nas si ich skusaju surferi, po case im to celkom pekne ide. Monika, Sasina kamaratka, sa este nikdy nekupala v mori. Ideme ho teda oskusat a je vyborne, teple a divoke! Juan sa nam smeje, blaznive Slovenky, ved uz davno nie je leto. Po case sa premiestnime sa na druhu plaz, ktora je omnoho krajsia, je malicka, skryta a sme na nej sami. Kreslime si do piesku a uzivame posledne slnko.

Na ceste spat nam akosi zacne dymit auto, prehrial sa motor, zastavime na pumpe a Juan vyzera dost vyplasene aj smutne, vravi, ze to asi bude chciet odtahovku. Sadneme si do kaviarne, ktorou sa rozlieha neustale sa opakujuce: Francesco!, Francesco!, .. ale nie je to telenovela. Casnicka sa rozprava s hostom, pravdepodobne aj napadnikom a jeho meno povie minimalne na zaciatku a na konci kazdej vety. Sasa si robila ciarky a za tych 15 minut, co sme tam sedeli, povedala Francesco 40 krat! Davame autu druhu sancu, ideme pomalicky s otvorenymi oknami, ale nepomaha. „Mi coche esta muerto!“ place Juan. Odtahovka pride hned, ale bez taxika pre nas, vraj mame ostat v aute a keby sli okolo policajti, tak „baby, nicoho sa nechytat a sklonit hlavy!“









BARCELONA

Zaradom: Rambla, Casa Batlo, La Pedrera, Sagrada Familia, tu prehliadka interieru, rekonstruuju, takze nic moc, len sami robotnici. Ale je tu vytah do veziciek! Ten vsetko napravil. Obdivujeme a sme blazene. Mozme sa dotknut mozaiky a vidime veze celkom zblizka, aj ako stavaju tie ostatne. Sagrada ma byt postavena v roku 2030, takze to mozno este v tomto zivote stihneme. Dufam. Uz teraz je to ale krasa, kazda socha, veza, dokonca dvere, kazdy detail. Pre dnesok nas caka uz len Park Guell, kde si davame lacne mojito s vyhladom na Barcelonu. Vecer sa nam meni sprievodca, brat Robo odide a pride Sasa. Zavedie nas do pristavu, ktory je vlastne celkom obycajny pristav, ale ma velmi prijemnu atmosferu.

V Terrase este stihneme tretning zivych vezi, kona sa na dvore a stretava sa tu skoro cele mesto, na jednu poriadnu vezu treba asi sto ludi. Pred samotnym stavanim su vsetci hlucni, ale ked dojde na vec, cely dvor zmlkne a sustredi sa. Po treningu si dame este pivo s domacimi, ktori nam nohami rukami vysvetluju, kam chodia na hriby a co zbieraju. Sla by som hned tiez!

Dalsi den som nenasla Pisasovo muzeum, ale nasla som vela krasnych uliciek v gotickej stvrti s prijemnymi obchodikmi. Vecer baby robia gombolce, co su slivkove gule a to je dezert, hlavne jedlo je omacka s masom a ryzou. Ta, to som sa dobre mala. Baby ma vykrmili aj hutorit naucili!

O 4 rano vstavam, aby som na pol 9 stihla let do Porta. Este vzdy mam trochu strach, z tak dobreho sa tazko odchadza.





PORTO

Najskor musim prist na to, ako si odlozit moj velky kufor. Potrebujem kavu a jest! Kavu a jest, opakujem si a zatvaraju sa mi oci. Ale este predtym sa chcem prejst mostom, to bude hned na zaciatok. Vystupim a ten pohlad ma prebudi aj nasyti. To sa neda opisat, to treba vidiet, to treba zazit a citit! Kachlicky azulejos vsade, na kazdom dome ine, vela vela domcekov natisnutych na sebe, vona mora a grilovanych ryb, uzke ulicky, po nich behaju sliepky, hned vedla je otvoreny kurin, kochliky s kvetmi, strme schody, ujo sediaci vo dverach krmi holuby, mam pocit, akoby som mu vosla rovno do obyvacky a toto vsetko je priamo pod muzeom, v najvacsej turistickej zone. Ludia na balkonoch vesaju pradlo, vysedavaju na obrubnikoch a v malinkych kaviarniach a najma, vsetci sa usmievaju, mam pocit, akoby sa tu celkom zastavil cas. Toto predsa nemoze byt naozaj! Bud je to rozpravkova krajina alebo sen ... Do oci sa mi tisnu slzy a v hlave mi prebehne myslienka, ze to sa na mna isto chyta ta portugalska placlivost – saudade. Prichadzam k rieke Duoro, kde uz su masy turistov a vela restauracii pripravenych pre nich. Trochu ma to prejde, ale sotva dycham. V tom sa mi ozve Erik, ktoreho som nikdy nevidela, ale raz pocula a mozem unho prenocovat.

Nasla som tu este uzasny obchod so znackou Vespa, perfektny design a ziadne obchody typu H&M ..., i ked niekde ich isto skryvaju. Odhodlam sa vstupit do restauracie, v ktorej sedia iba sami statni chlapi, ale chcem ochutnat nieco tunajsie. Za 5 Eur dostanem fantu, kapustovu polievku, pecivo, maso so zemiakmi a zeleninou, a kavu! Nedokazem zjest ani polovicku.

Erik ma velky byt a na zahrade citronovnik. Ideme k moru, chce byt surferom, kupil si aj vybavu. Len vlny su akesi male .) Tulame sa ulickami az sa stratime a potom sa najdeme, pozerame vyhlady az konecne dovleciem svoje telo k posteli a bez pozdravu zaspim.

Z Porta sa mi odchadza este tazsie, ale este som toho pobehala vela, presla popri troch mostoch.













LISABON

Byvame v stvrti Baixa na piatom poschodi a bez vytahu. V izbe mam maly balkonik a aj stresne okno. Skoda, ze je strecha sikma a tak sa na nu neda ist. Priamo z postele vidim vysvieteny hrad, z balkonu Elevator de Santa Justa a tiez Karmelitansky kostol, z ktoreho ostali uz len piliere, je to jediny pozostatok gotickej architektury v Lisabone. Zemetrasenie v roku 1755 vela budov znicilo. Mam mudru knizku .) Je to skvele miesto a este stale nemozem uverit tomu, ze tu odteraz byvam. Cez balkon ku mne doliehaju zvuky mesta, rozne melodie, raz je to fado, inokedy len saxofon alebo trubka, niekedy spev a zistujem, ze hudbu si ani nemusim pustat, len ma to rusi. Rano a vecer padne na mesto hmla, ktora potom cez den stupa a drzi sa nad riekou Tejo, kde vytvara krasne obrazy a zahaluje sochu Krista na druhej strane, takze vyzera akoby stupal z oblakov. Cez Tejo sa da ist lodou na druhu stranu, funguje to ako Propeler, prepravit sa da na elektricenku. Po rieke sa premava vela lodi, dnes som na jednej zahliadla aj nevestu!

Boli sme na Zlodejskom trhu v stvrti Alfama, co je najvacsi trh s roznymi haraburdiami. Predavaju tu ale aj velmi pekne africke, mexicke alebo portugalske rucne site oblecenie. Okrem toho kopy rozhadzanych veci na dekach, starozitnosti a dokonca aj vykopavky. Zatial som si kupila len skatulku a vesiaky, ale spolubyvajuca uz ma svadobny zavoj s celenkou :)

Po meste jazdievali volebne autobusy, mali pustenu na plne pecky hudbu, na vrchu ludia s vlajkami, spievaju a kricia, autobus truubi, auta truuubia ... Jedno take auto ma prenasledovalo! Ale mna nepresvedcia! :) Do izby mi potom doliehala pesnicka: Lisboaa, Lisbooa! :)