Bublinová logika
28.10 2009 19:33

História finančných trhov je popretkávaná príkladmi finančných bublín. Príkladmi môže byť tulipánové šialenstvo, bublina Juhomorskej spoločnosti, bublina na Wall Street z roku 1929, bublina na japonskom akciovom ako aj realitnom trhu, technologická bublina alebo aj aktuálna úverová bublina a spľasínajúca realitná bublina.

Prečo sa investori dajú vždy nachytať vidinou rýchlych a vysokých ziskov a prečo ich spľasnutie ovplyvňuje aj ekonomickú aktivitu? A prečo sú bubliny pre ekonomiku vo svojej podstate dôležité, no aj veľmi nebezpečné? Veľmi dobrú odpoveď na tieto otázky poskytol Bill Gross, portfóliový manažér spoločnosti PIMCO, najväčšieho správcu dlhopisových portfólií na svete.

"US ekonomika ako aj ostatné krajiny G7 boli výrazne ovplyvnené zhodnocovaním cien aktív po desiatky rokov. Akcie a ceny domov rástli- následne spotrebitelia zisky z nich premenili na peniaze ich predajom alebo požičaním si oproti ich rastúcej cene. Rast bol teda ovplyvnený pákovým efektom, sekuritizáciou a presvedčením, že vytváranie bohatstva je funkciou zvyšovania cien aktív a nie produkcie tovarov a služieb. Američania sa už dávno naučili, že to, čo treba sledovať, nie je reálna ekonomika, ale akciové trhy. Fundamenty za nimi boli odsúvané na druhé koľaj."

Bubliny, ktoré sú v prvom štádiu vždy opisované ako „najlepšia príležitosť v živote“ a následne ako „nová paradigma“ alebo jednoducho „hudba budúcnosti“ nakoniec vždy skončili bolestivým poklesom. Aktuálne spľasínajúca bublina ale nie je obyčajnou bublinou.

„Krach z roku 2008 bol spôsobený kolapsom super bubliny ktorá rástla od roku 1980. Tá bola poskladaná z menších bublín. Zakaždým keď sa objavila finančná kríza sa autority intervenciami, postarali o problémové inštitúcie a poskytli menové a fiškálne stimuly, čím zväčšili super bublinu, “ trefne tvrdí investor George Soros.

Spomínanou super bublinou je obrovské množstvo dlhu. Hypotéky, komerčné cenné papiere, štátne dlhopisy, sekuritizované kreditné karty, úvery na automobily... Množstvo dlhu rástlo v nepomere k rastu HDP a pomer dlhu k HDP dosahuje v USA približne 370%.

Ako ale reagovali centrálne banky na spľasnutie tejto bubliny? Ako inak než ďalšími monetárnymi a fiškálnymi stimulmi. Akciové trhy vďaka peniazom od centrálnych bánk začali rásť, darí sa aj komoditám a dlhopisom. Jediným aktívom ktoré stráca, je dolár.

Nouriel Roubini, známy ako Dr. Záhuba varuje pred ďalšou bublinou: „Aktuálna bublina je absolútne nekonzistentná so slabou obnovou ekonomiky. Riziko je, že sejeme semeno novej finančnej krízy. Investori si totiž požičiavajú lacné doláre a používajú ich na nákup akcií, korporátnych dlhopisov a iných aktív, čím ženú ich ceny vysoko nad ich ekonomické fundamenty alebo vyhliadky rastu. Prudké posilnenie dolára by mohlo vyvolať pokles týchto bublín.“

Pred takýmto vývojom varuje aj Wolfgang Münchau, rešpektovaný komentátor denník Financial Times: „Akciový index Dow Jones sa opäť pohybuje pri úrovni 10 000 bodov podobne ako v rokoch 2003 a 2004. Rovnako mu pri tom pomáhajú nízke úrokové sadzby a absencia inflácie. Jediným rozdielom je, že táto bublina spľasne skôr.“

Vývoj sa tak opakuje a bublinu nahradí nová bublina. Známy ekonóm Hyman Minsky upozornil na tento vývoj už veľmi dávno, kedy vytvoril svoju teóriu finančnej nestability „Svet s veľkým finančným sektorom a výraznou angažovanosťou na produkciu investičných statkov vytvára nestabilitu v oblasti outputu ako aj cien. Táto nestabilita sa končí recesiou, no vlády a centrálne banky svojimi krokmi určenými na ukončenie recesie vytvárajú základ pre novú fázu nestability.“

Kolobeh bublín tak bude pokračovať, pokiaľ finančný systém nebude zreformovaný. Podľa viacerých odborníkov by mali centrálne banky okrem cenovej hladiny sledovať aj cenu aktív a zakročiť proti bublinám. Nakoľko sa ale boja so stimulmi prestať v obave o to, či by ekonomiky neskĺzli do novej recesie, stále existuje priestor pre nové a nové bubliny.

Münchau vidí z krízy dve východiská, no ani jedno z nich nie je optimistické: „ Prvým je, že centrálne banky začnú v budúcom roku zvyšovať úrokové sadzby, čo vyústi do kolapsu cien aktív. Druhým je, že centrálne banky uprednostnia finančnú stabilitu pred cenovou stabilitou a nechajú brány likvidity otvorené dokorán. Toto, podľa môjho názoru, vytvorí najväčšiu z finančných kríz – kolaps dlhopisového trhu- ktorá bude nasledovaná depresiou a defláciou.“

Autor: Ján Beňák