total descendants::7 total children::1 2 ❤️ |
dokelu... ludia toto je strasne, uprimne vas lutujem. ja som nieco take zazila len v detstve pri ovcich kiahnach, ked som vrestala jak pavian od tej bolesti a svrbenia, a otec vrestal na mna, nech si to neskriabem. ale ovcie kiahne netrvaju cely zivot. velmi vam drzim palce. trochu mi to pripomenulo moj problem, ktory sice nespociva v svrbeni, ale v tom, ze mi je zle. cely den. krutenie hlavy, napinanie na vracanie. a uplne zufalstvo, ked je normalny dospely clovek totalne vyradeny zo spolocenskeho zivota, a nemoze chodit do prace. ked mu psycholog radi, nech sa ide poprechadzat, velmi rada by som sla, strasne rada. ale ked vstanem z postele a prejdem k dveram, ledva stihnem dobehnut spat do postele, ktoru ani nevidim, lebo sa mi od mdlob zatmie pred ocami a potom si vychutnavam 10 minut tachykardie, nauzey a piskaniu v usiach. je to asi taka bezmocnost, ako to vase svrbenie. rano vstanes, a cele tie hodiny v bdelom stave sa musis sustredit len na jednu vec, nieco tak samozrejme ako dychanie, az kym nejdes spat. a nemas cas ani energiu zaoberat sa niecim inym, chce sa ti len zomriet. citis sa totalne zbytocne, neproduktivne, a tiez ta serie, ze vobec nevyzeras ako chory clovek (teda okrem mrtvolnej bledosti, ale na tu si uz vsetci za tych 10 rokov na mne zvykli), vsetci si mozu mysliet, ze si simulant a flakac. obdivujem vas, ze dokazete ist k lekarovi. ja, aby som to mala este zaujimavejsie, mam fobiu z lekarov a nemocnic. nie je to len taky strach, je to skutocna fobia. pri predstave, ze musim ist k lekarovi na odbery, vecer placem od strachu do vankusa a v noci si zo spanku zozhryziem lice. niekedy sa pytam, co je to za zivot, ci by nebolo jednoduchsie proste zomriet - dostat sa do jedineho stavu, ked ma clovek naozaj pokoj od toho vsetkeho. ale fascinuju ma ludia ako napriklad vy. tiez mi to pripada ako uplne zbytocne zivorenie, ale vo vasich prispevkoch je napriek velkeho mnozstva bolesti tiez vela nadeje a chuti bojovat. asi sa to fakt musi dat znasat aj vela rokov.. dakujem, vzdy si na vas spomeniem, ked mi bude najhorsie. |
| |||||||||||||||||||||||