Dnes zrana som cakala na elektricku. Spolu so mnou tam bolo cirka tucet ludi, kazdy takto po ranu zahlbeny do seba, len jedno cca sestrocne dieta nahlas citalo vsetko dostupne- reklamne slogany, napisy na bundach a igelitkach okolostojacich, ... Zrazu odniekial vybehla macka. Sprvu nahodila unikovu rychlost, zrazu zastala priamo pred zastavkou, telo sa jej rytmicky zvlnilo, hlavu silene pritlacila k zemi, zatvorila oci, vydavila cajove vrecusko a usla. Vsetci sme v tichosti ostali pohladom visiet na osamelom vrecku caji, niektori s pobavenim, ini znechutene. Po chvili si ony vyvrh ludia prestali vsimat, az na vyssie spominane dieta, ktore sa pomaly priblizilo k vrecku caju, uprene sa nan zadivalo, zodvihlo hlavu k matke a do toho ranneho ticha sa ozvalo: ,,Klember."
-)