Mne to pripada akoby to 'bavi'/'nebavi' zavisi od zivotnej energie, od chuti do zivota. Ked som plny chuti do zivota tak riesim vsetko a vsetko ma bavi. Ked sa citim pod psa tak neriesim skoro nic a iba tak zivorim, aj ked sa snazim nieco riesit tak to nejde.

Nastastie u mna prevazuje pocet dni taka kedy mam vela chuti do zivota. Mam ale kamaratov ktory maju tej chute ovela menej. Menej nieco riesia, menej veci ich bavi.

Zda sa mi akoby nedostatok tejto chuti do zivota, zivotnej energie bol priamo suvisly s depresiou a az pokusmi o samovrazdu.

Btw, zistil som ze surova a vycerpavajuca fyzicka aktivita sposobi aspon maly prilev chute do zivota. Ale clovek ktory chut do zivota nema tomu nechce verit. Ani ja som neveril ze to pomaha. Ale mne to ze idem na hodinu na futbal a uplne sa tam znicim naozaj pomaha.