Život na bicykli.Niekedy trpký, niekedy krásny. :: Something smarter than us is going to emerge

Pančuchy, termo ponožky, rifle, vlnené veci na moje uboľavené kolená, vysoké čižmy, tričko s dlhým rukávom, tričko s krátkym rukávom, huňatá mikina a jej huňatá kapucňa na hlave, šatka obaľujúca krk, bunda, rukavice. S obavami, ale odhodlaním nasadám na bicykel a vyberám sa do školy. Je pol deviatej, na tráve námraza, so všetkých rybníkov, rybníčkov a kanálov sa vznáša para a svieti mrazivé slnko. Prenádherný pohľad. Mám chuť zastaviť a len tak sa pozerať. Po 100metroch cesty sa začnem smiať. Nemôžem si pomôcť. Pripáda mi to celé absurdné, ale také krásne zároveň. Holandský život na bicykli – za túto skúsenosť som veľmi vďačná a bude mi chýbať. Na ceste stretávam ďalších podobne zabalených ľudí s poloprivretými očami, čo ma trochu prekvapuje, lebo pri holandskej mentalite by človek čakal, že budú v mikine. V tom všetkom oblečení sa strašne ťažko otáča hlava, čo na ceste nie je moc bezpečné. Do uší mi hrá Bat for Lashes a o to krajšie sa šľape. V naivnej nádeji vyhnúť sa ľadovému vzduchu idem tak pomaly, ako sa len dá. Ale dostatočne rýchlo, aby mi kolesá náhodou neprimrzli k ceste:) Snažím sa míňať minimálne energie, čím sa snažím vyhnúť zahriatiu môjho tela. To by totižto znamenalo ešte väčší rozdiel medzi teplotou môjho tela a teplotou vzduchu a to už by som nepredýchala. V polke cesty mi začína byť pekelná zima na prsty na nohách. Snažím sa ich v topánkach krčiť, ale za jazdy to chce celkom veľa psychického sústredenia. Uf, chcelo by to čiapku, bude ma bolieť hlava. Aj kačky a labute sa chúlia pri rybníčkoch. Ten pohľad mi bude po návrate domov veľmi chýbať. Mám labute rada.