Bohužial, toto naozaj nie vždy ide. Človek ktorý dosiahne level kedy nielenže premýšľa nad smrťou, ale aj v tej veci koná sa len ťažko "prehovára" a vidieť to aj pri kedilek - ako píšu ostatný, nepovedal tento krát o tom nikomu. Všímanie jeho okolia nie vždy všetko odhalí. A veľa krát si tie najhoršie myšlienky ktoré mu môžu skrsnúť v hlave nechceme nepripustiť.

Pred nejakým časom som mal depresie, stavy úzkosti a proste pocit že všetko je napiču a lepšie to nebude. Po niekoľkých mesiacoch to dospelo k tomu, že som mal tiež suicidné myšlienky a v tej veci som konal. Nikomu som nemal potrebu povedať že niečo také chcem spraviť, prečo aj? V tej chvíli na to predsa nemyslíš. Mal som tiež viac-menej presnú predstavu ako a kedy. Moje "štastie" bolo asi v tom, že som pri tom pokuse skončil "iba" pár hodín priotrávený, no prežil som. Vtedy som si až, ako keby lusknutím prsta, uvedomil že to takto ďalej asi nejde a vyhľadal lekársku pomoc. Keby mi hocikto z blízkych v tej dobe chcel hociako pomôcť, nepočúval by som ho. Prečo by som mal?

Počas depresie predsa máš iné zmýšlanie, na kopu vecí sa pozeráš ináč a riešiš ich rozdielne ako keď si "fit".

Je mi veľmi ľúto čo sa stalo chalaniskovi :( Je jasné, že veľmi trpel, keď ho to dotlačilo do takéhoto extrému a bol schopný si na život siahnúť. Zvlášť, keď čítam, že nešlo o nič impulzívne, ale dlhšietrvajúce. Snáď mu je teraz lepšie.

Nepoznal som ho, ale je mi to celé úprimne ľúto :(

Het spijt me, ik ben een man.