Nie som len učiteľ...
~ David Kralik

..v zamyslení kráčam do školy, rovnako ako každé iné ráno. Je to sotva tristo metrov a cesta mi nezaberie viac, než päť minút. Odrazu, sotva pár metrov odo mňa, zastaví nablýskaný mercedes. „Dobrý deň, pán učiteľ, zvezieme vás?“ ozve sa šofér s neskrývanou úctou v hlase.

...

Nedávno som však školil na letnej škole moderného učiteľa v Hronci a stretol som tam mnoho skvelých učiteľov. Učiteľov, ktorí robia na svojich školách úplne neuveriteľné veci a napadlo mi, že ani títo ľudia nepožívajú všeobecnej úcty a spoločenského uznania zo strany širokej verejnosti. V ich prípade nemožno ani len pomyslieť na akúsi pasivitu, či diletantstvo, tak prečo teda? Odpoveď prišla počas mojej poslednej prednášky, zameranej na blogovanie. Ľudia, ktorí nie sú súčasťou školy a nijako nespolupracujú so školou, o ich skvelom pôsobení v škole nič nevedia. Spomínaní učitelia teda robia kopu zaujímavých vecí a projektov, no len málokto sa o tom dozvie.

Skutočné poznanie prišlo až po rozhovore s niekoľkými učiteľmi, ktorí nielen, že učia inovatívne a zaujímavo, ale o tom občas i napíšu a sú teda relatívne známi. Paradoxne, ani im sa však nedostáva toľko spoločenskej prestíže a úcty, koľko by si zasluhovali. Konečne mi to celé doklaplo. Moje spoločenské postavenie a úcta sú v konečnom dôsledku len a len na mne. A jediný, kto s tým môže niečo spraviť, som ja. Žiaden minister, ani premiér, ba ani prezident. Len ja. Ja sám musím uveriť, že som skutočne NIEKTO, a teda si úctu a uznanie zasluhujem. Veď, ako by ma mohli mať v úcte druhí, ak toho nie som schopný ja sám...

...
http://www.skolskyportal.sk/blogy/david-kralik/2009/09/10/nie-som-len-ucitel
+ http://davidkralik.blog.sme.sk/c/206897/lenze-ja-nie-som-len-ucitel.html