mozno mi nebudes verit, ale sam som si nikdy nehovoril, to som cely ja! akoby som aj mohol, ved vobec neviem, ci sam seba vnimam a poznam vo svojej celistvosti. Totiz Celistvost mna je presahujuca moje vlastne vedomie. Do popredia takto vystupuju dva problemy. Problem vedomia a problem celistvosti (cloveka ako takeho, pokial sa teda bavime o cloveku). Cely zadrhel spociva v tom, ze aj ked na istej urovni abstraktneho myslenia viem ako tak uchopit pojem celistvosti, ktory je odrazovym mostikom pre celistvost o sebe, skumam to skrze rozum a vedomie. Otazkou potom zostava do akej miery mozem skrze vedomie (rozum) odhalit celistvost ako taku a nasledne celistvost vlastnej osoby. Z tohto pohladu je potom vyrok: "to som cely ja" nepripustny, pretoze obsahuje v sebe cosi, co nie je pravda, kedze neviem aky som, a uz vonkoncom nemozem povedat, ze som vobec cely, kedze neviem, co to ta celistvost mojej osoby vlastne je, ani aka je:)
