na tvojom pribehu si cenim snahu a odvahu otvorit sa, vypovedat o sebe pravdu. verim, ze rovnako pravdivo a uprimne dokazes napisat aj odvratenych strankach a skusenostiach vo svojich vztahoch, lebo ako to v zivote byva, zazijes zrejme aj take...

nie je nic zle na experimentovani a hladani cesty ako prezit vlastny zivot podla vlastnych predstav a pri tom sa snazit neublizovat druhym. experiment je nevyhnutny pre akykolvek pokrok. tazsie je ale vnimat pravdivo prezivanu skutocnost a rovnako pravdivo ju sprostredkovat dalej.

to v oblasti vztahov plati viac ako kdekolvek inde - v maloktorej oblasti ludskeho zivota mozno narazit na tolko klamstiev, pretvarky, hier, dvojtvarnosti ako v medziludskych vztahoch, obzvlast partnerskych. snaha vniest viac uprimnosti a otvorenosti do tejto sfery je spravna.

v diskusii, ktora tu prebieha mi velmi chyba jedna vec - ochota a snaha ludi pozriet sa pravdivo na svoje vztahy a podelit sa o svoju skutocnost s ostatnymi. namiesto neproduktivneho spochybnovania druheho cloveka si polozit otazku - aky vztah mam ja? je pravdivy, je uprimny, do akej miery som v nom sam sebou?

mna v istom obdobi hladanie odpovedi na tieto otazky priviedli k tvorbe stranok otvorenevztahy.sk. nezijem v ziadnom ukazkovom otvorenom vztahu, ale chcel by som aby bol vztah, v ktorom zijem uprimny, pravdivy, skutocny. to povazujem za hlavnu hodnotu a na to nedavaju recept ci zaruku ani monogamne ani nemonogamne vztahy. to snazenie vzdy zacina rozhodnutim pozriet sa pravdivo predovsetkym sam na seba a dopriat rovnaku pravdu aj partnerovi/partnerom.

kazdemu kto sa tak rozhodne drzim palce, to v akom type vztahu sa mu to podari je malo podstatne.