nerozumiem niekolkym veciam:
- preco oznacujes vypoved nejakych faktov, z nich plynucich pocitov a naslednych rozhodnuti ako pravdu, ked zaroven vies velmi presne, ze to nie je konecny stav? pravda by asi predsa len mala byt preverena casom. mozno staci pouzit nejaky ekvivalent, ktory nebude natolko definitivny.
- preco sa snazis odstranit ziarlivost? nikde nie je priamou pricinou emocneho bordelu v ktorom ste sa ty a tvoja expartnerka ocitli, vacsinou to bola pasivita vole hladat vo vztahu dalej a naopak prijatie jednoduchsieho riesenia novych podnetov zvonku, co v podstate aplikujes opat.
- ako by si pomenoval jedinca, ktory je vo svojom zivote ochotny prijmat iba to prijemne? to ma zaujima len tak na okraj.
- mam nutkavy pocit, ze stav ku ktoremu si sa prepracoval je unik pred niecim, len to neviem presne definovat, nepomohol by si mi s tym prosim ta?

nie som clovek, ktory zil striktne s jednym partnerom, nikdy by som vsak nenazyval trtkanie s viacerymi partnermi otvorenym vztahom. od isteho veku je dobra komunikacia s takymito partnermi samozrejmost, to ze ju nazyvas dobrymi vztahmi s pridanou hodnotou je skor dosledkom inych javov, ktore u teba prebiehaju.
samozrejme sa mozem mylit a ty mozes byt naozaj uzasne slobodny a stastny, len ja dost pochybujem, ze to su tie najdolezitejsie veci na svete, to je jedna vec a druha, ze mi ten tvoj pribeh pride taky trochu sisaty a bez logickych suvisloti, odhliadnuc od dogiem a stereotypov. ale nic v zlom, kazdemu co jeho jest.