aky ma zmysel pisat blog, ked ma aj tak nikto nepochopi?
aky ma zmysel davat zo seba emocie, ked ma to iba utlmi, ale aj tak sa to vrati?
aky ma zmysel presviedcat ludi, ze ini ludia maju ine priority ako spolocensky zivot, ked to aj tak nechapu, a povedia, ze to mam vyskusat, uvolnit sa? (vyskusajte si 13 hodin vypatej mozgovej aktivity, zlyhavania a prekonavania problemov, potom mozno pochopite, ze existuju aj prijemnejsie a naplnujucejsie veci nez socializacia)

sere ma, ze su ludia, ktori nikdy nic nespravia, bezni ludia, a pozeraju sa na mna divne, nic si nevazia (okey, oni nechapu)
sere ma, ze su ludia, ktori aj nieco dokazu, ale zo strachu pred zlyhanim sa naucili neriskovat.. sice mudri a talentovani, ale vysledky? oni si zivot uzivaju - vraj..

prosim, ake je to uzivanie, ked clovek pri prvej zmienke o kariere a buducnosti zapne obranny mechanizmus, je podrazdeny, a akakolvek, i ked trefne konstruktivna kritika, ho vytaca, a svoj hnev obracia proti..
no hned na druhy den je opat nedotknutelne stastny, s jeho/jej dokonalym zivotom plnym vzrusenia.. no ja neviem, ale moja skusenost je, ze dobry pocit je z preskocenych prekazok, nie z obidenych..

sere ma, ze su ludia, ktori to vsetko prekonali, vdaka nerozmyslaniu nad hlupostami ako su v tomto blogu - proste makali, neriesili a dosiahli co chceli.. no a co ma na nich sere? ze sa o to nevedia podelit, o tu cestu, o tie prekazky..

ono ma to vlastne vobec nesere, pokial viem co mam robit..
ale ked neviem, a rad by som sa na niekoho obratil s otazkou, ze kadial dalej, tak zrazu neni koho.. jedni nevedia, ini nepovedia, treti nie su..

a potom clovek spada do tmavej diery pohodlia a pokoja, je so sebou spokojny a vyrovnany, nema v zivote uz ziadne prekazky.. nic ho nikam netlaci, caka ho skvely uspesny zivot..

idealy vyprchali, spravodlivost uz netreba, iba kazdy den pozriet 'sme', zanadavat si, kupit novy pocitac ci konzolu, pozriet dobry film, po tazkom tyzdni (z ktoreho cca 5x8 hodin nebavilo - "ale nevadi"), sa "zresetovat".. aky pekny tyzden je za nami, po tomto som v detstve tuzil.. tuzil? po com sme to v detstve tuzili? aaah, to bolo daaavno, kto si to ma pamatat, co som to vlastne od zivota chcel

preco ludia toto robia? preco ludia takto koncia?
preco ja tak koncim, preco dokazem za cely vikend nic nespravit, aj ked som si cely tyzden hovoril, ako cely vikend investujem do buducnosti. ako spravim to a to. precitam knihu, pozriem prednasky, porozmyslam nad svojimi projektami. lenze nie, nejak neni dovod, pretoze cely svet spi.

a ja nejak v sebe nemam dostatok vlastnej motivacie. potrebujem nieco, co by mi rozprudilo krv. krv mi prudi ked sa s niekym bavim, ale nemoze to byt len tak, potrebujem nieco hladat, nieco riesit. lenze kde take najst? kde najst problemy co treba riesit? kde su veci ktore nas seru?

serie nas vobec este nieco?
alebo si zijeme svoje zivoty, a ostatne nas nezaujima?
ja uz neviem, ale hnev ma stimuluje. viem sa pri nom ovladat, len trochu prehanam. asi zacnem byt nahnevany a hnevat ludi, s cistym svedomym, ze aspon sa nieco deje..
len este tam je to svedomie, a rozmyslanie nad sebou, a pocit menejcennosti a pocit, ze nesmiem byt zly. lebo som menej, a vsetci ti hore spominani, uspesne neuspesni, su ochotni ma tu strpiet. tak schovam usi, ego aj hubu, a nejaky cas drzim krok..

mozem si zit pokojnym zivotom, a iba tu robim bordel, fuj..
dal by som 1337 eur tomu, co by mi pomohol zrusit zabrany. tomu co vypusti moje hnusne ambiciózne a nenažrane idealistické ego. uz ziadna sebareflexia prosim. aby som po kazdej hadke s kymkolvek nerozmyslal 24 hodin, ci som tomu druhemu nahodou nekrivdil