Kedysi sa aikido cvicilo tak, ze sa trenovali aj udery a kopy. Samozrejme tomu bola venovana minoritna cast treningu, ale bolo to tam.
Teda nebol neskor problem cvicit nastup technik do uderov a kopov. To sa od urciteho levelu cvici aj teraz, no problem je v tom, ze ak cviciaci nevedia udriet (a teraz myslim ani nie technicky, ako skor realne) tak potom sa principy tazko dostavaju do krvi. Napr na realne retazove utoky.
Aikido nas perfektne uci kontrolovat supera, poznat mechaniku tela, pracovat s nasim a superovym taziskom. Ale toto vsetko je az po odchyteni superovho utoku.
Cize aby som to zhrnul, bojove vyuzitie aikida je (podla mojho nazoru) 100%.
Problem je v terajsej podobe jeho vyucby. Ak je schopny trener na urovni, tak sa od technik prevadzanych z drzania ruky postupne da dopracovat az k realnym utokom. Mno je aj vela nie az tak dobrych trenerov, kt ovladaju techniky, no nevedia ich zasadit do boja. A to bohuzial kompenzuju dogmatickymi vyhlaseniami, ze aikido je mierumilovne umenie a preto tam nieco take nema miesto.
Hold si zial neuvedomuju, ze mierumilovnost aikida spociva v tom, ze v kazdom momente interakcie so superom mame nad nim nadvladu, rozhodujeme o jeho zivote a smrti, prip sudrznosti jeho skeletonu, ale zaroven vieme, ze tadial cesta nevedie. A preto super skonci cely a nezraneny. Na zemi.
a ja som uz tazko OT.)
apple is apple, but strudel is strudel
