Prinasam popis nasej kratkej cesty po Bulharsku. Pokusim sa donho pridat postupne aj fotky, ked ich upravim.

Zlozenie vypravy: JA a.k.a. otep, Veronique a.k.a. gutta, Faun a.k.a. monsieur faun a Tinka a.k.a. TcHai

Fotky su zatial nevytriedene tu - http://petlo.rajce.idnes.cz/Bulgaria_2009/#album
Ostatni clenovia vypravy maju fotiek viac snad to dame dako dokopy a vybereme reprezentativne

6.8.2009 – Bratislava > Viedeň > Sofia

Vyrazili sme ako spravne burzoazne socky strednej triedy skoro rano z viedenskeho letiska aby sme vyskusali letuschopnost krachujucej spolocnosti SkyEurope. Zaciatok vyletu sme ja s V zasadne skomplikovali, kedze sme rano zaspali a tym ohrozili aj zvysok skupiny (F a T), ktorym sa tymto za to este raz velmi ospravedlnujem. Nebolo to naschval, ale zial stalo sa. Lietadlo sa uspesne zvihlo nad najemno pokoseny Schnitzelland a o par hodin nas uz vitala Sofia s inym casovym pasmom. Na letisku sa nas okamzite zmocnili dopravcovia s tou najlepsou ponukou transportu do centra. Zdvorilo sme odmietli a vydali sa hladat najblizsiu PNS, aby sme podporili prevadzku sofijskej MHD. Sofia az privelmi pripominala Bratislavu a mna ako milovnika socialistickej architektury neskutocne fascinovala. Presli sme centrum a zopar ulic a zistili, ze tu niet moc co robit. Sokom boli vysoke ceny, ktore nam pomohli zabudnut na pribehy zname z pred par rokov typu "rozmenis si par tisic Sk vozis sa vsade taxikom a obzieras sa a opijas do nemoty". Bejvavalo, ako sa vravi. Sofia je porovnatelna a dokonca miestami mnohokrat drahsia ako napr. Bratislava alebo ine slovenske mesta. Aj tu uz jazdia ludia a samozrejme aj pipky na jeepoch, aj tu mozete zazriet na ulici Lamborghini a ine ludove vozitka, Casy sa menia a Bulharsko taktiez. Kazdopadne Sofia je mesto, ktore je na putovani po Bulharsko mozne s kludnym srdcom vynechat, neponuka ziadne poriadne atrakcie. Ked tak pre skalnych milovnikov totalitnych sidlisk, ktori tu spoznaju bulharsku “cestu panelaku” (citaj The Way Of The Panelak) a objavia netusene variacie na oblubeny obytny dom, notoricky znamy aj z nasich luhov a hajov. Aj napriek absencii poriadnych atrakcii a la Disneyland a podobne sme sa rozhodli jednu noc ostat u V kamosa Minca, s ktorym prezila fajn casy na Work and travel pobyte v americkom Yeloonstonskom parku. Minco sa za nami dovalil na horskom bicykli a vyklul sa z neho neuveritelny hostitel. Doviedol nas do svojho paneloveho prenajateho bytu a predstavil osadenstvu. Ako to uz tak byva pri bratskom posedeni spriatelenych krajin vychodneho bloku, zvrhlo sa to na statny domaci opijas pri ktorom sa pivo a vino prudom liali a sopske salaty sa zjavovali na stole akoby mavnutim carovneho prutika. Pri prevazne intelektualne zameranych debatach sme sa dozvedeli vela o bulharskych realiach a taktiez zredukovali nasu a la turisticky sprievodca planovanu jazdu napriec Bulgariou. Minco nas sikovne namotal na specialne miesto na konci sveta (citaj pri hraniciach s Rumunskom), kde maju byt udajne ludoprazdne miesta vhodne na kupanie bez siat a nocovanie na plazi. Nechali sme si toto miesto zaznacit do mapy s vedomim, ze rano z nas bude pri nasadenom tempe degustovania parta bezmocnych zombie bez akejkolvek stipky pamati.




7.8.2009 –Sofia > Veliko Tarnovo



Noc bola dlha a Bulhari uzasne pohostinni. Ani sme sa nenazdali a uz sme rano odprevadzali Minca do vytahu aj s bicyklom, ktorym ako pevne dufam, nesposobil zavazne skody v cestnej premavke a vyrazili sme smer stanica do nasej dalsej zastavky mesta s menom Veliko Tarnovo. Toto mesto je propagovane ako sprievodcom, (zapozicala petrzalska kniznica Vavilovova 26), tak aj samotnymi Bulharmi. Boli sme plni ocakavania a po zjaveni sa na namesti tzv. Novej casti Tarnova okamzite napadnuti bandou poskytovatelou ubytovania v privatnych apartmanoch. Prrdajcovia sa snazili zaujat prevazne uchylnym zjavom a mohli sme si vyberat z pocetneho panoptika. Vrcholom bola babka s hrubou knihou a platinovymi zubami (a la Flawa Flaw pripadne Ol Dirty z Wu tang nech mu je zem lahka). Dalsim lamacom idealov o sockarskej dovolenke bol potetovnay "vrah" s jazvami na tvary a bohatou sadou vazenskych tetovani. Na obohatenie tohto stylingu mal aj sadru na pravej ruke sposobenu pravdepodobne predoslymi stastlivcami z rad bezbrannych turistov. Myslim si, ze toto bol typ, ktoremu radi ponuknete v tmavej ulicke penazenku a poviete pin aby si zavolal z vasho mobilu taxik. Z navrhovanych cien ubytka nam bolo jasne, ze Veliko Tarnovo je Velike okrem svojho vyznamu aj cenami, ktore ponuka. Sen o sockovani sa opat zacal rozplyvat, ale bola tu este sanca. Mincom i Couchsurfermi z Tarnova ospevovany hostel Mostel s prijemnou atmosferou a moznostou stanovania na ich placku s vyuzivanim sluzieb hostela. Plni ocakavania sme sa dotrepali napriec topograficky zaujimavo svazitym Tarnovom k brane hostela Mostela. Zacinala sa ma chytat obava z davov afektovanch Amikov a podobnych zrud obyvajucich tieto typy zariadeni. Banda japoncov vychadzajucich z luxusne vyzerajucej brany obavy este zosilnila. Po zazvoneni na hi tech zvoncek sa objavil skrobeny bulharsky krasavec a cambridgskou anglictinou nas privital. V zapati nam povedal najlepsi vtip celeho vyletu, ktory znel:"Ano. Mame miesta pre stan cena je 16 leva (pre neznalych priblizne 8 eur) na osobu". Za spanie vo vlastnom stane no nekup to! Po dlhom hladani sme sa nakoniec ubytovali v jednon z lacnejsich privatov s neskutocne gycovym zariadenim a na tunajsie pomery nevtiravym majitelom Christosom Christovom.

8.8.2009 – Veliko Tarnovo

Tarnovo je pekne mesto, ktore stoji za to vidiet. Rozklada sa na strmych svazitych ubociach nad riekou a svojimi malickymi ulickani a sialenym rastlym urbanizmom pripomina grecke a talianske mestecka. Je to vsak mesto turisticke a tak sa pripravte na bandy supov striehnucich na korist. Ked vsak ukazete, ze nie ste mrsina podliehajuca rozkladu na pusti a ze este stale viete vycerit "drapky" daju vam pokoj. Dominantou mesta je "sialeny" pamatnik na skalnom cipe v zahybe rieky, vedla ktoreho sa nachadza neskutocny hotel pripominajuci stavby Le Corbusiera, ktory udajne toto mesto miloval. Nedivim sa mu, je to mesto, ktore ma svojho genia loci a treba si ho schod za schodikom prejst pesi po oboch brehoch rieky. Z opacneho brehu sa mozete kochat krasou rastleho zoskuepnia domov, z ktorych su niektore doslova "prilepene" nad priepastou. Sokujuci vrchol stareho mesta predstavuje hrad s gigantickym opevnenim, ktory udajne odolaval Turkom 3 mesiace (netusim ci to vtedy bolo vela alebo malo). Cestou k hradu sme zaculi paradnu balkansku hudbu linucu sa z (konecne!!!) normalnej chudobnej stvrti, kde je este mozne najst skutocnych ludi a ich skutocny zivot. Vratme sa k hudbe. Bola neskutocna! Klarinet prave vyhraval psychedelicke balkanske sola a my sme sa ako omameni snazili priblizit k jej zdroju, ktory ako sme mylne predpokladali, mal byt v jednom z domcekov. Klarinet trilkoval a nam stupal tep a predstavivost malovala do nasich hlav svoje vrcholne diela. Pocity pri zisteni, ze hudba pochadza z maleho nakladiaku na kraji cesty a hraju ju zivi hudobnici, by sa dal prirovnat k vselicomu. Pre milovnikov realistickych opisov to zhrniem takto. Na ceste stali traja spevaci, ktorych temperament by sa dal exportovat vo flasiach do menej stastnych krajin (napr. Rakusko es tut mir leid). Podporovani pocetnou skupinou hudobnikov z nakladiaku davali zo seba viac nez dost. Sledovani hlucikom domacich a oslovovani lokalnymi "podnikatelmi" na jeepoch posobili prijemne a autenticky. Vychutnali sme si ich vystupenie do sytosti a vydali sa na impozantny hrad s vyhladom na krasne okolie Tarnova, ktore sme zial vzhladom na nas prisny casovy harmonogram nestihli navstivit.


9.8.2009 – Veliko Tarnovo > Varna > Balcik > Sabla



Cakali na nas predsa ludoprazdne plaze s delfinmi a tulenmi (vid. "zarucene aktualny" sprievodca z roku 2005). Pred nami lezala cesta tunajsim vlakom, ktory miestami dosahuje rychlost az okolo 50 kmh a pocet jeho stanic by ste hravo spocitali na prstoch povedzme 10tich ruk. Vdaka tymto specifikam je ale vcelku lacny a umozni spoznat mensie mestecka aspon cez okno, ked nie osobne. Dotrepali sme sa vlacikom do Varny, slavneho to primorskeho mesta, ktore maju pochodene aj mnohi z nasich a vasich rodicov a prarodicov. Len sa ich spytajte ako sa vozili na taxikoch a opijali na plazi! Varna nas privitala opat bandou poskytovatelov "najvyhodnejsieho" ubytovania. Vitazom bol dedko so svihackym sakom a usmevom, ktory isiel okolo s bandou tinedzerskych vnucikov, ktori dedkovi radili velmi spravne stylom:"Kasli na nich, podme dalej". Dedko sa vsak nedal a s usmevom,ktory v roku 1940 lamal zenske srdcia na male kusky sa priblizil a siahol pod sako. S ocakavanim najhorsieho sme cakali, co pride. Prisla nastastie len laminovana cedulka s napisom ACOMMODATION, ktoru sme zdvorilo odmietli. Ludia sa v Bulharsku naozaj snazia na kazdom kroku, podojit dojnu kravu s nazvom Turizmus, to sa im neda upriet. Po par podobnych zazitkoch nas zacal zmahat pocit, ze za kazdym rohom caka Bulhar s kartickou Accomodation pod sakom. Tento pocit bolo mozne eliminovat iba jednym sposobom a to okamzitym utekom z Varny na sever do narucia nekonecnych ludoprazdnych plazi. Rozhodli sme sa zodvihnut nielen kotvy, ale aj palce a vyskusat nase stastie pri stopovani. Ako ciel sme si zvolili mestecko Balcik s prekrasnym palacom a udajne dobrou plazou na pripadne prenocovanie. Balcik mal byt udajne "malebne mestecko vyhladavane hlavne umelcami". Stopovanie slo ako po masle, stopol nam prijemny bulharsky pan, ktory nas zobral dokonca vsetkych styroch a predviedol nam, ako sa v Bulharsku jazdi. Pochopili sme vdaka nazornej ukazke, ze tunajsi styl zahrna: 1.rychlost minimalne 130 kmh, 2.predbiehanie na lubovolnych miestach- plne ciary na vozovke tu maju skor dekoracny ucel, 3.vymena opotrebovanych brzd tu musi byt prekvytajuce odvetvie. Kazdopadne do Balcika sme dorazili v rekordnom case. Z malebneho mestecka sa vyklula "ospala diera" neumoznujuca soc na plazi a vstup do arealu palaca bol akcentovany koridorom otrasnych turistickych obchodov a restauracii. Bolo nam jasne, ze musime dalej. Podarilo sa nam splasit neskutocne lacny autobus do Sable, prirodnej rezervacie s jazerami a moznostou prespania na plazi. Sabla vyzerala na prvy pohlad naozaj slubne. Ziadni nadhanaci turistov, ziadne vyhodne ubytovanie, v Sabli nebolo skoro nic. Bude to nas vysnivany raj? Na to aby sme sa to dozvedeli bolo treba prejst pesi z dedinky Sabla do rovnomennej prirodnej rezervacie vzdialenej asi 6km. Po prichode nas cakal sok v podobe obrovskeho campingu plneho Bulharov. Pohlad autora nasho sprievodcu na vysnivany raj sa diametralne odlisoval od nasho a bolo nam jasne, ze sa budeme musiet pobrat este viac na sever do tajomneho Krapecu, ktory nam naznacil Minco v Sofii do mapy.

10.8.2009 – Sabla > Krapec



Rezervacia Sabla je prijemnym miestom, pritomnost velkehu poctu dovolenkarov v kempoch vsak sposobuje, ze plaze su plne odpadkov a nikto ich ako sa na spravnu rezervaciu patri necisti. Bol to pre nas sok a to sme netusili, ze nebude posledny. Vyzeralo to, akoby Bulhari nechali na plazi vacsinu veci, ktore si priniesli. Ako sme vydedukovali iba strazene plaze su v Bulharsku ciste a to je velka skoda. Snad to v nasom vysnivanom Krapeci bude ine. Krapec navstevujeme nasledujuci den mikrobuso-autobusom, oblubenej to forme dopravy v tychto koncinach. Prve dojmy su skvele, dedinka ma par domov, akurat pred nimi parkuje dako vela jeepov, ktovie co to znaci. Vyrazame s batohmi a exkluzivnymi usmevmi smer plaz, hrdzava spadnuta tabulka camp nam dodava sil, ze tu nic nefunguje a bude klud. Konecne sa pred nami odkryje more lemovane nedostupnymi cervenymi bralami. A potom shock- plaze su plne ludi, je tu bar dokonca aj paradne umiestnena TOI-TOI (pre neznalych do fachu ide o prenosne wc nachadzajuce sa snad na kazdom mieste nasej planety). Co dodat nasa robinzionada konci skor ako zacala. Au revoir prazdne plaze aj tu sme boli konfrontovani s bulharskou realitou plastovych flias a odpadkov. Aj napriek tomu je Krapec prekrasny kut hodny navstevy. Nekonecne plaze lemuju piesocne duny, ako vystrihnute z dokumentu o vylodeni v Normandii a ak mate stastie uvidite vo vlnach pravych neskrotenych divokych delfinov. My sme stastie mali a tak sme delfiny videli a boli sme z toho uplne paff. Dokonca nam silne vlny ponukli moznost studovat delfina podrobnejsie aj vo faze rozkladu. More je v tejto oblasti velmi burlive a kde tu vyvrhne na breh okrem ton cerstvych zelenych rias rias (idealnych na salat) a lastur aj daku tu mrtvolku. Mrtvemu delfinovi robila na dlhociznej plazi spolocnost aj polmetrova raja a neznama cierna ryba. Nie je to veru miesto pre hotelove padavky s oblubou sterilnych bazenov s vyhladom na more. Mnozstvo vyplavenych lastur moze nebezpecne poskodit peelingovane paty natierane vyrobkami prestyznych francuzskych kozmetickych spolocnosti. Nam vsak nanosy lastur a ulit doslova ucarovali. Niektore miesta boli nimi kompletne pokryte a nebolo vidiet ani kusok piesku. Pri rannej prechadzke sme sa ocitli v rozpravkovej krajine perletou sa lesknucich plazi zaliatych odleskami. Snad aspon fotografie dokazu vyjadrit slovami tazko popisatelne.


11.8.2009 - Krapec

V Krapeci sme prezili prijemne noci na ludoprazdnej plazi s oblohou plnou hviezd nad hlavou a svetlami rumunskych miest blikajucich v dialke. Nas cas navratu sa blizil a nas cakala nocna mora burzoaznych sociek- popularne primorske letovisko Varna s poctom obyvatelov bliziacim sa Bratislave.

12.8.2009 Krapec > Varna



Tam sa nam podarilo nakontaktovat sa na Radiho z komunitneho cestovatelskeho serveru Couchsurfing. Som skalnym clenom a podporovatelom tejto komunity a vdaka nej som spoznal vela nezabudnutelnych ludi. Aj Radi z Varny bol nezabudnutnelny. Po cely cas co sme s nim boli, sme z neho nechapali. Radi zije, dycha a kazde rano vstava aby mohol vyrazit na more a jeho rodina s nim. Profesionalny ucitel windsurfingu a nadseny majitel malej lodky bol pre nas suchozemske krysy tvrdym orieskom. Nase odlisne svety do seba narazali ako zemske platne pri alpinskom vrasneni a kazdy rozhovor bol plynuly ako premavka pri dopravnej spicke. Radi nam hned na uvod ponukol fakultativne vylety lodkou s moznostou prespania na sokujucich miestach: 1.opustena plaz na opacnej strane Varnskeho zalivu "Naspat uz dojdete dako pesi", 2.plaz v industrialnej zone bez moznosti navratu, 3. "Ak pojdem campovat s rodinou pojdete so mnou" taktiez nespomenul ako odtial spat. Vzhladom na nutnost nastupu na vlak do Sofie na druhy den, sme museli ponukane navrhy zdvorilo odmietnut a zacat sa obavat o noclah. Nastastie sa nakoniec campovat neslo a my sme boli usetreni od vzrusujuceho nocneho hladanie ubytka v meste plnom plazovych barov a diskotek. Kedze nas knizny sprievodca, ktoremu sme naplno verili, odporucal miestne akvarium, rozhodli sme sa ho navstivit. Malo sa nachadzat v ramci tzv. Morskeho parku, ale najst ho, uz nebolo take lahke. Trikrat sme obisli osarpanu budovu a konstatovali, ze to tu uz asi zavreli. Nakoniec sme zazrakom nadabili na vstup a velmi nizke vstupne davalo tusit, ze to bude lahodka. Bola. Namiesto napisu akvarko by mali dat na budovu “Dom hrozy”. Stara polorozpadnuta budova bola plna malych spinavych akvarii, v ktorych prezivali zubozene rybicky. Tie stastnejsie to uz mali za sebou a plavali mrtve na hladine alebo na dne. Vrcholnou scenou bol maly morsky konik chvostom omotany o svojho mrtveho partnera o ktorom si stale myslel ze zije. Baterii akvarii smelo asistovali dalsie exponaty ako vypchaty tulen a rozne telicka morskych obyvatelov nalozene vo formaldehyde. Myslim, ze na toto miesto len tak nezabudneme. Okrem tohto soku bola Varna nezaujimave mesto, ktore ma zaujalo len mnozstvom secondhandov. Ako velky fanusik a webmaster svetoznamej stranky www.druharuka.eu som to dokazal nalezite ocenit. Secondhandy tu boli v kazdej stvrti a na kazdom kroku. Male, velke, lacne, ale aj znackove so satami renomovanych znaciek. Kto ma rad secondhandy, pride si tu na svoje.


13.8.2009 - Varna >Sofia



Vo Varne sa nase kratke putovanie Bulharsku koncilo. Nasadli sme tu na nocny vlak, ktorym sme sa tramacali celu noc do Sofie na letisko. Tam sme zazili zanik SkyEuropu a nekonecne dlhe 4 hodiny pri gateoch s vyhladom na lietadlo, do ktoreho sme nemohli nastupit.

El fin

Cestopis bol napisany prevazne na mobile vo vlaku z Varny do Sofie, kedy som vdaka pestrej bulharskej strave a citlivemu zaludku nemohol spat.

-------------------------------------------------------------------------------
http://www.druharuka.eu _ Sprievodca Krajinou Druhorukych Siat