Rozčarovanie na balkánsky spôsob
Autor: Pavol Magyar, foto: SITA/AP

Príliš chudobné, príliš skorumpované a príliš prerastené mafiou. Netreba sa ľakať, reč bude tentoraz o Rumunsku a Bulharsku. Brusel im neveril od samotného začiatku predvstupových rokovaní, neveril im pri vstupe a neverí im doteraz. V hodnotiacich správach o pokroku dáva Sofii a Bukurešti uhladeným diplomatickým jazykom čoraz hlasnejšie najavo, že robia prominentnému klubu hanbu. Možno je to omnoho pohodlnejšie, ako vysvetliť, prečo ich napriek množstvu vážnych nedostatkov púšťal do Únie tak skoro.

Najnovšia správa o pokroku jednoznačne potvrdzuje, že Rumunsko a Bulharsko sa stali členmi Európskej únie priskoro. Politicky motivovaná integrácia týchto dvoch krajín do EÚ znamená, že už nepociťujú nijaký vonkajší tlak na to, aby riešili vážne problémy s korupciou a organizovaným zločinom. Bulharsko a Rumunsko zaostávajú vo vývoji, pretože sa zatiaľ do systému EÚ naozaj nehodia. Svojimi prehnanými ambíciami a členstvom v EÚ potrestali najmä sami seba, uškodili však aj ostatným. Európska únia s nevôľou zisťuje, že európske podniky a spoločnosti nemôžu pristupovať k Rumunom a Bulharom ako k štandardným a rovnocenným partnerom. A nepomohli príliš ani ostatným kandidátskym krajinám balkánskeho regiónu, na ktoré bude Únia odteraz ešte prísnejšia.

Toľko rakúske Die Presse. S citátom sa určite radi a rýchlo stotožnia aj v blízkom pohraničí, hoci z hľadiska korupcie či prerastania organizovaného zločinu s vysokou politikou sú najmenej traja rakúski susedia civilizačne oveľa bližšie k východnému Balkánu než Západu. Nepodsúvajú však takéto tvrdenia vinu za vzniknutý stav len Sofii a Bukurešti? Nemá svoj výrazný podiel masla na hlave aj Európska komisia?

Nedôvera od prvej chvíle
Nedôvera voči dvom balkánskym benjamínom pretrváva prakticky od prvej chvíle predvstupových rokovaní. Niežeby tá „naša“ vlna rozširovania vyrážala dych politickou kultúrou či nebodaj ekonomickou transparentnosťou, ale Rumunsko a Bulharsko je predsa len iná liga. Nielen pre žobravé rumunské gangy, ktoré si pobyt v západoeurópskych metropolách krátili a doteraz krátia krádežami, prepadnutiami a znásilňovaním. Alebo pre pašerákov ľudí, ktorí smutne preslávili obidve balkánske krajiny dávno predtým, než Bukurešť a Sofia poslali oficiálne delegácie slávnostne otvoriť predvstupové rokovania.

Reč je napríklad aj o najmenej 150 nájomných prominentných mafiánskych vraždách, ktoré sa v Bulharsku uskutočnili v rokoch 2000 až 2007, no za ktoré nebol doteraz nikto potrestaný. O prípadoch obrovského rozkrádania európskych fondov, za ktoré až doteraz trestali len malé ryby. O podozrivých výpalníkoch, proti ktorým museli zastaviť súdny proces, pretože kandidovali ako poslanci v júnových bulharských parlamentných voľbách.

Prípadne o zažratej rumunskej kultúre podplácania, ktorá sa od drobných provinčných úradníčkov, policajtov, učiteľov a lekárov vinie až k bývalému premiérovi Nastasemu – ani on nevie vierohodne objasniť majetok niekoľko desiatok násobne prevyšujúci jeho oficiálne príjmy. Mimochodom, jedna zo sponzoriek, teta Tamara, mu venovala v prepočte milión eur získaných z predaja vzácnych šperkov. Od dôchodkyne, žijúcej zo skromnej penzie na ošarpanom bukureštskom sídlisku, to bol mimoriadne ušľachtilý a obetavý skutok.

Vo svetovom rebríčku vnímania korupcie za rok 2008 skončilo Rumunsko na 70. a Bulharsko na 72. mieste, najhoršie z celej EÚ (ČR 45., Maďarsko 47., Slovensko 52., Poľsko 58. miesto). Pridajme aj ďalšie štatistiky – výškou HDP na obyvateľa sa Bulharsko a Rumunsko blížia k 40 % priemeru EÚ 25. Z desiatich najchudobnejších regiónov EÚ je päť bulharských a štyri rumunské (ten zvyšný je poľský).

Chudoba, pochopiteľne, nemusí byť až takým desivým hendikepom – keď je vôľa, môže sa aj Írsko vyšvihnúť z pozície beznádejného chudobinca a tradičného exportéra vysťahovalectva na jednu z výkladných skríň EÚ. Aj Slovensko už výškou HDP na obyvateľa dýcha na krk Portugalsku, hoci pred piatimi rokmi sme boli na úplne iných poschodiach. Európska komisia však začína nadobúdať pocit, že Rumunom a Bulharom táto vôľa chýba. Navyše, z dôvodov celkom známych a jasne pomenovateľných aj v zjemňujúcom bruselskom eurožargóne.

Bezpečnostné záruky
EÚ si ešte pred vstupom týchto dvoch krajín vymyslela bezpečnostnú klauzulu, ktorá jej umožňovala odložiť ich vstup až o rok v prípade, že nestihnú zapracovať reformy súdnictva a zintenzívniť boj proti korupcii. Komisia sa Rumunom a Bulharom dokonca chvíľu oficiálne vyhrážala, že to urobí, nakoniec však v rozhodujúcom hodnotení odporučila prijať obidve krajiny v pôvodne dohodnutom termíne 1. januára 2007. Napriek tomu, že v tých najvážnejších otázkach súvisiacich s korupciou a mafiou neurobili prakticky nič.

Prečo sa tak Brusel rozhodol? Konšpiračné teórie o tom, že až priveľa vplyvných ľudí investovalo do smiešne lacných nehnuteľností na čiernomorskom pobreží a vstup oboch krajín do EÚ im investície niekoľkonásobne zhodnotí, sú určite pritiahnuté za vlasy. O niečo uveriteľnejší je dôvod, že rumunskí a bulharskí robotníci v montážnych halách majú ešte nižšie nároky než tí slovenskí, poľskí či litovskí. Ale najpravdepodobnejší dôvod bude ten, že v politickom úsilí efektne skompletizovať historický východoeurópsky „big bang“ sa obom balkánskym krajinám nerozvážne sľúbilo, že ich do EÚ prijmú v roku 2007, najneskôr v roku 2008, bez ohľadu na to, či budú plne pripravené.

Tak sa aj stalo. Rumunsko vstúpilo so štyrmi, Bulharsko so šiestimi „červenými vlajkami“ – kritickými nedostatkami, v ktorých mali čo najskôr dosiahnuť nápravu, ináč im hrozilo uvalenie sankcií. Spomínaná bezpečnostná klauzula sa môže uplatniť do troch rokov po vstupe, čo znamená, že Brusel môže až do roku 2010 strašiť Bukurešť a Sofiu zmrazením európskych fondov či hrozbou neuznávať verdikty rumunských a bulharských súdov v ostatných členských krajinách EÚ.

Pokrok Bulharska a Rumunska Únia pozorne monitoruje a každých šesť mesiacov vyhodnocuje v špeciálnej správe. Dôležité sú však najmä tie výročné, ktoré sa objavujú v lete. Doteraz všetky konštatovali prakticky to isté – pokrok je minimálny, hoci v každej krajine na iný spôsob. V školskom hodnotení by sa dalo konštatovať, že Rumunsko je na tri mínus, Bulharsko na štvorku, a aj to z milosti, pretože Únia nechce drastickými trestmi hádzať polená pod nohy reformátorom a vlastne všetkým nevinným občanom.

Nedostatočná pre Bulharsko
V lete minulého roku však Bulharsko prepadlo a Brusel mu následne v novembri pozastavil vyplácanie 486 miliónov eur z úniových fondov. Zároveň zakázal dvom vládnym agentúram podieľať sa na spravovaní európskych peňazí a krajine jasne naznačil, že musí nanovo prerobiť svoj trestný zákonník. Sofia navyše v novembri nenávratne stratila ďalších 220 miliónov eur zo starého predvstupového programu PHARE, pretože medzitým uplynul záverečný termín na pridelenie európskych peňazí konkrétnym národným projektom. Bulhari sa od tohto momentu stali čistými platcami do spoločnej európskej pokladnice, čo je dosť zaujímavá a rozhodne nie veľmi príjemná situácia pre najchudobnejšiu krajinu z celej európskej dvadsaťsedmičky.

Vtedy vládnuci bulharskí socialisti spustili na Úniu vlnu kritiky za jej údajný dvojaký meter pri posudzovaní členských štátov a za uvalenie neprimerane tvrdého trestu pre nováčika. Nervozita vo vládnych kruhoch bola pochopiteľná – v rokoch 2007 až 2013 má Bulharsko dostať zo spoločnej európskej pokladnice 9 miliárd eur.

V radoch občanov však popularita európskych inštitúcií paradoxne stúpla – čoraz väčší počet z nich vidí v Bruseli poslednú, ak nie vôbec jedinú iskierku nádeje, že sa s obrovskou korupciou a rozkrádaním predsa len dá niečo urobiť.
Tá paralela s nami začína byť až mrazivá. Ak sa Brusel a väčšina členských krajín EÚ oprávnene pýta, čo hľadá Bulharsko a Rumunsko v Únii, po hanebných fraškách s nástenkovým tendrom a predajom emisií si môžu rovnako oprávnene položiť tú istú otázku v súvislosti so Slovenskom. Bratislava si evidentne koleduje o zavedenie podobného monitorovacieho systému, aký musia s veľkou hanbou strpieť jej dvaja balkánski kolegovia.

Slovensko sa navyše nezmohlo ani na mnohé procedúry a opatrenia, ktoré sa už podarilo prijať Rumunom či Bulharom. Keď sa bývalý rumunský premiér Nastase dostal k lukratívnemu pozemku v centre Bukurešti, za ktorý zaplatil menej než 5 % jeho skutočnej trhovej hodnoty a o niekoľko rokov neskôr na ňom postavil luxusný apartmánový dom, prokuratúra ho – síce po rokoch, ale predsa – obvinila z úplatkárstva a zneužívania postavenia. V jeho vlastnej strane mu vyslovili nedôveru a v roku 2006 musel rezignovať z postu predsedu dolnej komory parlamentu. Nakoniec však zasiahli kamaráti z parlamentu, ktorí odmietli zbaviť ho imunity a vydať na trestné stíhanie, pretože vraj prokuratúra neposkytla dostatok dôkazov.

Bulhari zas v marci tohto roku prijali nový zákon, podľa ktorého môže polícia skontrolovať každého občana s majetkom nad pol milióna leva (asi štvrť milióna eur/vyše 7 a pol milióna korún), bez ohľadu na to, či má podozrenie, že bol majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom.

Najnovšia správa
Ani v tohtoročnej, ešte relatívne čerstvej hodnotiacej správe sa však nič podstatné nezmenilo – Európska komisia konštatovala, že od vlaňajška nedošlo v boji proti korupcii a organizovanému zločinu k takmer nijakému pokroku. Bukurešť a Sofia stále nedokážu zabrániť rozkrádaniu úniových fondov ani reformovať svoje skorumpované a pomalé justičné systémy. Komisia kvituje, že Bulharsko konečne aj oficiálne uznalo prerastanie vrcholnej politiky s organizovaným zločinom, zároveň mu však vyčíta, že nepodniklo nijaký rozumný krok na riešenie tohto stavu. Rumunsku sa na druhej strane ušlo aj niekoľko pochvalných odsekov za preukázanie politickej vôle bojovať proti zločinu a kontrolovať využitie eurofondov. Bulharsko štvorka, Rumunsko si udržalo tri mínus.

Dodatok k tejto správe vyjde v septembri. Podľa odborníkov sa tentoraz neočakáva ďalšie zmrazenie fondov. Komisia však jednoznačne trvá na pokračovaní monitorovacieho procesu. V správe sa síce nehovorí nič o odložení predpokladaného vstupu oboch krajín do schengenského priestoru, ale šanca, že doň naozaj vstúpia už v roku 2011, sa s každou takouto hodnotiacou správou znižuje.

Nikdy viac?
Balkánske rozčarovanie má však aj väčšie regionálne súvislosti – mnohí v Bruseli ho považujú za ukážkový príklad toho, ako sa EÚ nemá rozširovať. Je takmer isté, že už žiadna z ďalších kandidátskych krajín nedostane podobný bianko šek – garanciu prijatia s dôvetkom, že potrebné reformy sa uskutočnia až potom. „V budúcnosti kandidátom oznámime cieľový dátum, povedzme rok 2014, ale bez akýchkoľvek záruk,“ dodal v tejto súvislosti európsky komisár pre rozširovanie Olli Rehn.
Pre všetkých, ktorým sa už podarilo dostať dnu, je to nepochybne dobrá správa. Vnútri EÚ však znovu ožili kritici, ktorí nesúhlasia s tým, aby sa spoločné peniaze prehajdákali na podporu skorumpovaných členských štátov. Brusel je sklamaný a nahnevaný, ale prakticky nevie, čo robiť. Na vlastnej koži spoznal pravdivosť varovaní, že ochotu na reformy majú krajiny najmä vtedy, keď nad nimi visí hrozba odmietnutia.

Rumunsko a Bulharsko so svojou kvalifikovanou a lacnou pracovnou silou a veľkým turistickým potenciálom majú stále šancu stať sa úspešným európskym príbehom. Zatiaľ však robia všetko pre to, aby sa z nich stalo ďalšie južné Taliansko – čierna diera, v ktorej nenávratne miznú európske miliardy a pribúdajú desiatky nových luxusných mercedesov so zatemnenými oknami.

Zdroje: Financial Times, Economist, novinite.com, romanianewswatch.com, aktualne.cz
link: http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3292