milujem tieto chvile... chvile, kedy sa citim tak ako si predstavujem ze je citit osvietenie z budhistickych kniziek. splynutie so svetom. na chvilku si uvedomis, ze ta prestalo srat vsetko co ta sralo doteraz, pretoze si si uvedomil, ze je to uplne zbytocne. chvile, kedy citis, ze aj ked mozno nejdes rovno, ide sparvne. chvile, kedy citis, ze problemy ktore riesis v hlave su malicherne a ze ak budes pokojny a budes pokracovat vo svojej ceste, dojdes do ciela aj ked nevies kde ten ciel je, ani ako vyzera a tusis ze tym cielom je mozno uz cesta k cielu.

som cely den sam. nepocul som slovenske slovo, len nepreniknutelnu zalahu spanielciny, z ktorej rozumiekm len tych 50 az 100 slov co som sa stihol za posledny tyzden naucit (mimochodom, prave som si najjasnejsie ako som vedel objednal tortillove chipsy s guacamole omackou a prisiel mi zemiakovy kolac s paradajkou, ale bol skvely ;). znova som stretol tu predavacku v supermarkete OpenCor (ktoreho nazov mi stale pripada ako nejaky otvorene vyvijany databazovy system :), ktorej som vcera po kostrbatom kvaziflirtovani s mojou lamanou spanielcinou po anglicky povedal ze je pekna a ona mi povedala gracias a usmiala sa na mna. znova bola mila a tak hrozne som ju chcel pozvat na drink, alebo jej povedat nieco pekne, ale "ucet prosim", "este jedno pivo" ani "kolko to stoji?", co su momentalne zakladne piliere mojej spanielskej konverzacie mi boli prd platne, takze zostalo len pri usmevoch a "mucho gracias" ked som si bral ten skvely Tropicana Pomelo dzus.

potom plaz, kniha Teachings from the heart, hasis fajceny cez plechovku od chlapika co chodi po plazi a cely den nesie na pleci tu 10 kilovu prenosnu chladnicku a vykrikuje "La Cerveza, La Fanta, La Cocacola, L'Agua" az do zblbnutia, pohlady na nespocetne hole poprsia - cierne, biele, tucne, chude, s bradavkami velkymi ako podsalky i malymi ako prsten a nekonecna palava slnka ktore ta nabija jak ked ta frajerka pochvali za dobry sex.

prechadzka vecernym mestom, vyexovane vyborne capovane pivo na pozadi dalsej zalahy spanielskych slov, vsade naokolo zuriace pripravy na Feria de Málaga - stany, capovacie zariadenia San Miguel a Cruzcampo (Alhambra pomerne slabo zastupena), obrovske podium a repraky na plazi, zopar alegorickych vozov, prevazanych sem a tam...

a medzi tym vsetkym ja. strateny a zamraceny, ale vovnutri s pokojom aky som v sebe uz davno nemal. sparam sa v nose, skrabem sa v trenkach, stojim zhuleny na rohu a rozhodujem sa ktorym smerom ist a... a nikto sa po mne neobzera, pretoze ma to nikto nepozna ;) HA! 10 dni som len obycajny trapny turista zo slovenska, upoteny, strateny, neschopny vypytat si tortillove chipsy. I LOVE IT.

ale uz sa zacinam tesit aj na domov. pretoze odchadzam kvoli tomu aby som sa vratil.

ZIVOT JE FAAAAJN :)