tento blog som začal písať ako reakciu na nedávne udalosti v obci šarišské michaľany, najmä vzhľadom na vzniknutú polemiku, v ktorej však všetky príspevky majú jeden spoločný rys. tým je skutočnosť, že bez výnimky všetci diskutujúci sa obmedzujú výlučne na hľadanie príčin aktuálneho stavu, prípadne na predvídanie jeho katastrofálnych dôsledkov. ani jeden však neobsahuje čo i len náznak možného riešenia daného problému. maximálne ostávajú s konštatovaním, že "riešenie je veľmi komplikované", resp., že "riešenie neexistuje" a že ide o začarovaný kruh. Nemám teraz na mysli "riešenia" navrhované subjektami typu Slovenská pospolitosť, ktoré sú, povedzme si otvorene, v našom civilizovanom svete úplne absurdné. Osobne by som rád vedel, či by niektorý z domácich odporcov policajného zásahu s takýmto riešením aj skutočne súhlasil (hoci história ešte úplne nezabudla na naše riešenie židovskej otázky, aj keď vtedy išlo najmä o arizáciu židovských majetkov, čo v prípade rómov zrejme nie je dostatočnou motiváciou). Predpokladám, že títo ľudia by síce osobne rómskemu dieťaťu guľku do hlavy nevpálili, ale ak by sa jedného rána zobudili a rómovia by boli fuč, nikto by príliš nepátral, čo sa s nimi stalo...

Tento postoj je však pochopiteľný, pričom svoj podiel na tom má (okrem negatívnych skúseností)spomínaná nátura nášho národa (ktorý vždy tak trochu inklinoval k demagógom) a frustrácia z neschopnosti (vlastnej/autorít) situáciu riešiť. Čo je teda príčinou onej neschopnosti? Nie som žiadny odborník na problematiku, ale dovolím si tvrdiť, že príčinou je absolútna ignorácia špecifík rómskych spoločenstiev jednak kompetentnými orgánmi štátu a jednak zo strany ich vlastnej politickej reprezentácie (ktorá doteraz vždy bola len akousi paródiou). Pre rómske spoločenstvá neplatia bežne (väčšinovo) zaužívané spoločenské normy a je chybou od nich okamžite očakávať ich dodržiavanie, resp. je chybou ku nim pristupovať tak, akoby ich dodržiavanie malo byť samozrejmosťou. V praxi to síce môže znieť ako diskriminácia (v zmysle negatívnom aj pozitívnom), ale v podstate tým chcem povedať len to, že v prvom rade je potrebné zohľadniť ich spôsob života. jedným zo základných rysov spôsobu života rómov je pohŕdanie štátnymi autoritami. znamená to však, že rómovia žiadne autority neuzávajú? nie, rómovia majú vlastné prirodzené autority, ktoré existujú v rámci ich čiastočne uzavretých spoločenstiev (pričom táto čiastočná uzavretosť je ďalším rysom). je potom chybou, ak sú tieto prirodzené autority (vajdovia?) štátom ignorovaní a nepočíta sa s ich spoluprácou pri riešení rómskej problematiky. Pdľa môjho názoru by tieto osoby mali byť čo najskôr podchytené (napr. inštitucionalizáciou ich statusu), aby ich autoritu bolo možné využiť v prospech posilnenia kontroly štátu nad rómskymi spoločenstvami. je totiž chybou domnievať sa, že kontrolu je možné vynútiť silovými, resp. represívnymi zásahmi zvonka. Impulz ku zmene musí prísť výhradne zvnútra akousi "riadenou samoreguláciou". Iba v to