aby ste videli, ze nestastie nechodi po horach a pargliding nie je iba big fun, tak nech sa paci. dalsia mimoriadna udalost jedneho nasho clena, ktory mimochodom patri k najskusenejsim pilotom na strednom Slovensku - kde vsetci vyhnivaju, on sa chyta, ma za sebou vetrone, rogala, glide a podla mna, svojim skusenostiam vdaci za to, ze tento text mohol napisat.
nech nam to sluzi ako ponaucenie a nech sa nikto z nas v podobnej situacii neocitne!

Sekunda zivota.

Sme na vylete v Greifenburgu. Sobota trochu oblacna, termika trochu potlacena, ale pekne sa polietalo.
Nedela, od rana svieti slnko. Bude krasne, poobede sa ma trosku zvysit sila vetra.
Ja s Lubosom Kovacom + 3 domaci sa blizime ku svahu najvyssieho kopca pohoria. Lubo 50 m nad mnou a ja vlietam na juznu stranu kopca.
Nezdal sa mi vzduch. Otocil som to od kopca smerom do doliny. A vtedy to prislo.
Pozriem na padak - a tu sa galerie snur A,B,C spojili, padak bol stlaceny ako harmonika, ale stal nad hlavou. Uz som vedel, ze bude pruuser!
V priebehu zlomku sekundy padak vystrelil dopredu a bol na dlzku snur kolmo pod mnou. V tej rychlosti sa nedalo nic robit. Vidim komplet nabezku pekne nafuknutu pod mnou. (Mozna ze by vtedy pomohli tie vystuhy co maju nove padaky ako ma Kauco.)
To je koniec, blysklo mi myslou, ak spadnem do padaka, tak je koniec. Bol to pocit ako keby som hladel smrti do oci.
Volnym padom padam tesne okolo nabezky, kotonom zachytavam nabezku a prelietam cez bocne snury. Ak by sa zachytila snura o spodok prilby, tak koniec by bol skor.
Volny pad 2x dlzka snur a potom jeba. Lubo videl ako sa padak roztrhol. Padam dolu a natacam sa ku kopcu.
V tej chvili mi myslou blysklo: ZALOZKU!
Musim podakovat Robovi Lubymu za pravidelne kazdorocne skolenia vyhadzovania zalozky a perfektnemu zabaleniu zalozky.
Nastastie mam novu, lahku zalozku z lahkeho materialu od KARPO FLY, takze v priebehu desatin sekundy sa nafukla.
Citim zbrzdenie, to uz som otoceny smerom od kopca. Nepresla ani SEKUNDA a ja vo velkej rychlosti padam na strmu skalnu stran, rovno na airbag, ale tvrdo, vtedy by som bral aj 30 cm hruby. Pristavam vo vyske 2300 mnv.
V prvom kotule sa zacinam obalovat hlavnym padakom. Nepochopil som ako ma predbehol. Snury sa zachytavaju o skaly, postupne sa trhaju a ja konecne zastal v jednej guci.
Citim len bolest v chrbte inac nic. Na moj vek slusny parakotul. "ZIJEM".
Ale drama sa nekonci. Zalozak v poryve vetra plne nafuknuty a taka ma hore. Citim vsetky skaly, len snury ma brzdia o skaly. Ak by som bol zraneny tak to je treti koniec.
Z poslednych sil sa snazim stiahnut rukama cca 1,5 m popruhu zalozaku, az potom som sa dostal k snuram zalozaku a postupne som ho vylial.
Vymotal som sa z padaka, kyvam Lubovi.
Co dalej. Vychutnavam luce slnka, balim batoh.
600 vyskovych metrov znasam batoch ku salasu, odtial baca na Subaru 1300 vyskovych metrov zvaza do doliny, potom kamarat do campu.
Tazka noc na karymaaame.
Vdaka rodinke rychla preprava na Slovensko, potreboval som postel, sprchu, teplo domova, lapiducha.
Co na zaver.
1. Bol som pochvaleny za rychlu reakciu a hodenie zalozky. Pochvala od velkeho Luba Kovaca, ktory to vsetko videl. Dik.
2. Ak "PK" plnite na 100 a viac percent, spomalte "PK" nestoji za to.
3. Casto Slovaci chodia lietat do Dolomitov. Aj ja. Mozna kratky teoreticky kurz lietania a hlavne teoria prudenia vzduchu v tychto kopcoch by aj mne nazaskodila. Ved lietanie na Slovensku je trochu ine.
4. Nech si to kazdy precita a pochopi ze zalozka, jej stav je dolezitejsia ako padak. To sa zanedbava.

LETU ZDAR. CUBO



..HRôTMTMHT!..