B U L G A R I A 2 0 0 8
alebo
“móže, móže“

Na našu dobre naplánovanú dvojtýždňovú dovolenku sme predsa len v počte päť kusov úsmevne a rozospato vyrazili v ústrety bulharskému blahu. Osadenstvo : Zuzka, Mikel, Veronika, Pimp-Pedroslav, a moja maličkosť.

- Piatok 29.8.2008 -
Zulu 3:00 AM
BA - Jarovce - smer Magarorzság. Po štyroch hodinách spánku nič moc, ale na novom Ford Focus s tempomatom na 140kmh dá sa. Cesta Maďarskom ubiehala rýchlo, vignette zakúpené cez inet za cca 230 Sk fungovali dokonale. Zaujímavá bola zhustená premávka pri Budapešti okolo 5.30. Za svitania opúšťame maďarskú metropolu a smerujeme na Srbsko. Na srbskej hranici sme všetci získali od vtipkujúceho colníka (škoda že v rodnom jazyku) porádné pečátky. Podľa iGo8 začala diaľnica hneď za hranicami. Realita bola však asi viac ako po 100 km, skoro pri Belehrade. Následne však pekná cesta až ku hraniciam s Bulharskom, striedavo očakávane platená dokopy za 23Eur resp. 1800Din. Dalo sa platiť tak dinármi ako aj eurom. Kvalita povrchu sa zhoršovala s blížiacim sa Bulharskom. Pred hranicami sme zaznamenali extrémne veľa autoservisov. Prechod vyzeral prázdno a zuby sme cerili na kolóny opačným smerom, ktorých trúbiace niekoľko kilometrové rady svedčili o končiacich sa prázdninách (snáď). Na BLG pas controlle nás čakalo milé privítanie. V prvej úlohe questu sme ziskali USB kľúč. Následné sme prešli štyrmi rôznymi okienkami. Prvé kontrola pasov, druhé zisk vignette, tretie zaplatenie 13 za mesačnú vignette + 3 euro za papiere (dodnes nevieme aké), štvrté okienko vrátenie USB kľúča. Tretie a štvrté okienko s tetami boli v tej istej unimobunke ! Problém náš zastihol 10m od poslednej rampy do územia BLG. Musela prísť až sanitka s názvom Technika. Porucha bola za trúbenia odstránená skoro do hodiny (aspoň som si trocha podriemal). Kríza prišla klasicky asi pri 800km. Ťažko klipkajúc očami sme vyrazili konečne na posledný úsek už vo vytúženom Bulharsku. Cesty na Sofiu sú slušné. Prekvapili nás iba často parkujúci šoféri s autami, ktorí chladili auto otvorením prednej kapoty. Dokonca sa niekedy aj zgrupovali a chladili spoločne. Zápcha v Sofii bola dokonalá. 8km sme dali za necelé dve hodiny, čo po 14hodinách za volantom nebo ideálne. Zase sme dlho hľadali náš známy a obľúbený hostel. A zase som zabudol dať POI, takže verím že ho budeme hľadať aj na budúce :) Úplne vyčerpaní nám konečne priniesli Šopska salata a okamihom padnutia do postele som spal - Dobro Došli.

- Sobota 30.8.2008 -
Ráno, teda o desiatej po klasických raňajkách s veľa syrom sme zadelili slavínovitý vrch a 2x amfiteáter v Plovdive, skvelú pevnosť Asenovgradu a dobre značené Čudnite Mostove pri Zabardo (všetko prístupné autom). Skalné mosty vo výške asi 1300mnm sú fascinujúco-ohromujúce. 15km cesta k nim klasicky rozbitá, ale osobným autom zjazdná. Ubytovanie poľahky nájdené v Cepelare za 15Lv zaklincovane nádhernou večerou cace.

- Nedeľa 31.8.2008 -
Ráno tesne po desiatej sme na verande súkromia zadelili kávičku a už o pol jedenástej vyrazili v ústrety Smoljanskym jazerám. V pláne bolo využiť aj lanovku zo-na Snežanku, avšak nejako nebola k mání. Jazerá sú asi vo výške 1600mnm v záhadne sa extrémne rozrastajúcom stredisku. Budovateľský duch bol všade, ale pre koho to stavajú ? Vraj ski centrum, ale žiadny vlek sme nevideli. Tri tektonické jazera sú v podstate väčšie močariny, zasadené do pekného prostredia, ktoré bolo práve zahalené v hmle. Na dne jedného z nich sme dali cígu a prríval ďalšej sviežej hmly náš presvedčil že Goljam Perelik asi ešte o 1000m nadmorských vyššie zostane nepovšimnutý. Na vrchol ide vraj cesta vhodná pre džíp a tak som bol zvedavý pokiaľ príde firemný Focus. Spomínaná hmla nás však odradila. Nálada ženskej osádky sa zdvihla zavelením odchodu k moru. Čakalo náš ďalších 4ookm bulharských vidieckych ciest, ktoré dokonale ukojili vodičské offroad chúťky a preverili neskutočne perfektný podvozok Focusu. Prešli sme cez Kardzali, Haskovo, Skalite, Sredec, Burgas s cieľom Kiten. Po ceste boli prekrásne skalnaté scenérie najmä v úvode trasy zo Smoljanu, v Skalite biele roztrúsené skalné monumenty, ako aj vrchol civilizácie v Sredeci spočívajúc v úhľadné rozbitých činžiakoch a bodreli všade kde sa dalo. Kiten, čítajúc z môjho itineráru, má byť tiché pomerne malé mesto. Čakali nás však plné davy ulíc a la jarmok. Ubytko sme našli po necelej pol hoďke na krásnom súkromí za 15Lv na osobu. Deň zakľúčila makrela na skara a prechádzka k moru.

- Pondelok 1.9.2oo8 -
Zuzka vstala o ôsmej a tešiac sa na more začala buntošiť :) po desiatej konečne smer pláž ! Zranajkovali sme národne vymastenú syranku – bjprek, ktorú som potom raňajkoval asi každé ráno do konca dovolenky (vlastne to bol hneď aj vždy obed), zakúpili 8Lv slnečník a šup šup do slanej vody. Prístup na pláž bol klasicky bulharský cez mnohé zarastené a rozpadávajúce sa budovy po panelovej ceste, z ktorej pieskový podklad urobil skôr tankodrom ako cestu. Pláž bola však veľmi čistá a krásna, až na 0,5Lv záchody teda plechové smrdiace búdy. Vzhľadom na veternosť náš čakali krásne oblaky a pekné polmetrové vlny, ktoré boli zdrojom celodennej zábavy. Podvečer sme sa lesom vybrali omkrnúť druhú blízku pláž smerom na Sozopol. Lesom, ak sa to dá tak nazvať. Je v ňom totiž neskutočne veľa odpadu. Nájdete veci od klasických ako pneumatiky až po vložky a tampóny priamo na chodníku. Už vieme prečo sem nechodia Nemci a pod. Les lemovali strmé vysoké fjordy na ktorých sa rozbíjali vlny. Blízka pláž s mólom mala vytiahnutú červenú zástavu, dokumentujúcu krásne 1,5metrove búrlivé spenene vlny. Zvečerali sme rybu a zapili Kamenitzou na balkóne popri spol. hre Osadníci.

- Utorok 2.9.2oo8 -
Dnes bol klasicky lenivý deň pri mori, čo obnáša vyjsť z izby po jedenástej, zraňajkovať Bjorek a palacinku, predrať sa blg kultúrno-betónovo schátralými monumentmi a zapichnúť slnečník na pláži. Prekvapivo je stále veterno a zamračene, čo pobúrilo more a vypälo k 1,5m vlnám. Oblaky aspoň zakrývali pečúce slnko a vetrík iba dotváral príjemnú atmosféru. Hádžuc sa do vĺn, more zase prevetralo naše plavky. Následný oddych na skalách pri šumiacom mori. Večerný žralok so šalátom, pivo, Citadela a spať.

- Streda 3.9.2oo8 -
Deň pri mori = vstať o desiatej, bjorek, palacinka, o jedenástej zapichnúť slnečník do sto stupňového piesku, čvach, čvach, caca, čvach, čvach do šiestej, sprcha, veliko večera, zmrzlina, pivo, spať. Mimochodom, presunuli sme sa do Achtopolu. Všetky opisy "letovísk" na nete sú nepravdivé. Z malebného kľudného mestečka sa vykľula preplnená pláž viac ako v Kitene, ceny sú tu prevažne vyššie a rýb ešte menej ! Hold Sofiičania sú na dovolenke.

- Štvrtok 4.9.2oo8 -
Dnes sme sa nechali inšpirovať fotkou z pohľadnice a vyrazili na pláž v Sinemoreci. Celá pláž je zasadená do ústia rieky pohoria Strandža a tak jej dĺžka asi 300m a podlhovastý tvar široký asi 30m oddeľoval takmer stojacu sladkú vodu od búrlivého otvoreného mora. Piesok je tu hrubý a aj more menej slané. Ľudí málo. Strandža sa zdá byť naozaj zaujímavá, pretože sme tu videli pobehovať dve ťavy, aj keď prírodu by som skôr prirovnal k naším južným lesom.

- Piatok 5.9.2oo8 -
Dnes po dlhom spánku som už o deviatej vstal a zaspal. Stav spálenosti kože je vysoký, čo nás prinútilo iba prejsť k prístavu, pocvakať more a vysilení s vidinou piva sme sa usadili na balkóne.. Podvečer ešte predsa len na hodinku pošnorchlovať, vyloviť malého kraba, povečerať pri dvoch bulharských hudbách naraz, zahrať sa Osadníkov a zase lenivo spať.

- Sobota 6.9.2oo8 -
Dnes sme v Careve povozili svoje zadky na banáne za 5Lv = 5minút špliechania slanej vody do očú. Zvyšok dňa som šnorchoval a objavoval krabov, medúzy, ulitníkovce a iné riasy, z čoho ma pochytila podvečer minimorska nemoc :)

- Nedeľa 7.9.2oo8 -
All day šnorchling. Videli sme množstvo krabov a fakt krásnu asi 40cm medúzu v priemere s modrým límcom. Zvláštnosť Bulharov je, že aj na neupravenej pláži sú schopní prebehnúť a pýtať 5Lv za neviem čo, ktorú svojvoľne vyhlási inkasa man s pupuš kabelkou za platenú zónu. Taktiež v reštikách, keď je nedostatok surovín, čašníci zabehnú do obchodu cez ulicu a o 5minut naservírujú. Prebehli niekoľkokrát :) Dovolenkárov výrazne ubudlo. A nezaprší a nezaprší...

- Pondelok 8.9.2oo8 -
Rozdiel oproti včerajšiemu dňu bol iba v tom, že som ráno nemal bjorek, že pláž začali baliť = 'beach is not "garded"' a že večer sme sa pobalili aj my :)

- Utorok 9.9.2oo8 -
Ráno opúšťame Achtopol smer Stará Planina. Po skoro 100km zastavujeme v Sozopole, kde sme sa rozdelili. Mikel, Veronika a Pedro zostavajú plážovať v meste a v piatok sa presunú do Sofie, pokým si my, teda ja a Zuzka, obzrieme vnútrozemie a stretneme sa za účelom prespania v našom starom známom hosteli v Sofii. Prechádzame sa Sozopolom, ale až na smrad v prístave, a pár starých klasicky rozbitých blg uličiek s drevennými domčekami a miletičkovskými stánkami na každom kroku nič zaujímavé nestretáme. Turistov je tu o poznanie viac, dokonca tu stojí aj zopár štandardne krásne vyzerajúcich rezortov. Vyrážame smer Sliven. Prechádzajúc cez Burgas som si zase všimol že nik v tomto veľkomeste nepoužíva smerovky a na kruhových objazdoch to je ako v Shanghaji. Národný park Sinite Kameni nad Slivenom bola prvá zastávka. Na vrchol s vysielačom okolo 1100mnm ako aj nadol sme zvolili ako správni turisti cestu starou lanovkou, ktorá začína na severo-východnom okraji mesta. Žlté stĺpy sú neprehliadnuteľné. Lístok nahor stoji 8Lv, hore-dole 12Lv. Ako sme hore zistili, a ja predpokladal, na vrch sa dá bezproblémovo vyjsť aj autom. Asi 1,5 hodiny sme na hrebeni turistikovali a márne hľadali ospevované skalné oblúky, typické pre park. Stretli sme síce aj dve mapy, ale žiaľ tvorila ich ruka bulharského kartografa, a tak ako z každej blg mapy, nič sme sa nedozvedeli, iba že jeden oblúk je asi v polke trasy lanovky. A tak cestou dolu sme úpenlivovo hľadeli kde je? Napokon sme jeden aj zahliadli. Faktom je, že asi treba isť z vrcholu peši po západnej strane od lanovky. Druhý cieľ bolo Velikovo Tarnovo. Zdalo sa, že prídeme v kľude s veľkou časovou rezervou, avšak najkratšia-hlavná cesta bola asi v dĺžke 50km v oprave ! A tak nezostavalo nič iné, iba obchádzka na Kazanlak a cez sedlo Šipka do Tarnovo (toto mala byt cesta spať). Inak obchádzka, ako všetky ktoré sme stretli a nebolo ich málo, nebola nijako značená, sedlo Šipka sme si proste zvolili. Obchádzky su srandovné najmä v dedinách, keď si jednoducho a svojpomocne musíte nájsť cestu po bočných uličkách. Šak ste domáci, viete kade, nie ? Obchádzkovou cestou, ktorá mala byť návratová, sme si aspoň pozreli miesta kde chceme ísť zajtra a navštívili krásny chrám v ruskom štýle nad Kazanlakom v obci Šipka. Sedlo Šipka s prevýšením 1000m je dosť pomalé, vzhľadom na množstvo kamiónov. Ubytovanie začíname hľadať už od Gabrova. Prvé ceny v moteloch za 60Lv za staj sa nám zdajú šialené. Rovnako do bolo vo dvoch pomerne lux hoteloch v Dryanove, čo je dedina kde "zdochol pes". Príchodom do Velikovo Tarnovo, celkovo po 400km dnes, sa nám však rozjasnilo. Je tu mrte anglicky hovoriacich ľudí a teda strašné kopy turistov. Teraz ! A kedže je skoro 21.oo po par pokusoch berieme krásny Guset House v centre za 55Lv na izbu. V meste je doslova na každom kroku je realitná kancelária ponúkajuca množstvo domov v okolí, pričom ceny sú uvádzané priamo v librách :) Dali sme si dva fakt neuveriteľné mňami dobré šaláty v reštike kde bolo v menu asi 50 šalátov a po krátkej prechádzke zopár vysvietenými pamiatkami zaspávame.

- streda 10.9.2oo8 -
Ráno ako prvý cieľ bola pevnosť nad mestom s názvom Carevec. Sú to v podstate iba základové ruiny ktoré Bulhari čiastočné dostavali nad úroveň terénu, ako aj celý obvodový múr. Na vrchu sa týči chrám, v ktorom sú iba niečo ako novodobé fresky. Za 4Lv je toho fakt malo. Celkovo je to porovnateľné s našou priemernou ruinou hradu, ktorých mame neúrekom. Napr. taká Lietava je oproti tomuto pamiatka UNESCO v červenej knihe. Hold škoda, že aj u náš nie sú stovky turistov, alebo ani nie ? V meste sme ďalej sfotili dva pamätníky, chrám pri hotely Velikovo Tarnovo a pobrali sme sa do Dryanova. Za touto dedinou smerom na juh sú jaskyňa Bacho Kiro a Dryanovsky monastyr zasadené do úzkeho údolia s kolmými skalnými prevismi. Je to zároveň vstup na Dryanovo's ecotrails, akurát že opäť skvelé dve buharské mapy nám povedali veľké nič. Monastír je klasicky malý bez davov turistov s pekným chrámom. V tesnom susedstve je hotel, ktorý bol asi voľakedy súčasťou monastíru. Vstup do jaskyne je asi 400m za monastírom. Pred zakúpením lístkov za 2Lv sme sa predavača bulharsko-slovensky ako vždy a všade spýtali, kedy je vstup. "Moment!" – filozoficky obrátil pohľad dohora a hlboko sa zamyslel asi na tri minúty. Zadíval sa do blba a bolo vidiet ako rozmýšľa. Zuzka to nevydržala a začala sa smiať, našťastie ujo rozmýšľal tuho. Nakoniec z neho vypadlo "fifteen minuty". Reku OK. Asi po 10. minútach sme zistili, že vstup do jaskyne je voľný, čo nám mimochodom potvrdil aj nejaký motajúci sa sprievodca za vstupom do jaskyne, ktorého sme však už viac nevideli. Dĺžka trasy je asi tak na 10 minút a nič svetoborné človek neuvidí v porovnaní s našimi jaskyňami, ale v celku je pekná. Trošku sme pochodili v skalách nad jaskyňou, ale keďže tu nič nie je značené a chodníkov veľa, po chvíľke sa vraciame. Pred vchodom do jaskyne sa nás ešte tlupa Bulharov pýtala, kedy je vstup do jaskyne a kde vedú tie chodníky. Ďalší stop Etara. Za Gabrovom smerom na juh, na poslednej križovatke tesne pre stúpaním na sedlo Šipka treba odbočiť doľava a po 4km ste v etnografickom múzeu v otvorenej prírode. Vstup je 4Lv, ale vzhľadom na čas a zrovnateľné múzeá na SK sme pokračovali do sedla Šípka. Na vrchole je obrovský monument s názvom Stoletov – veža a delá ako pamiatka na boje Bulharov a Turkov. Vysoká asi ako Slavin, ale s trocha väčším základom. Vstupné 2Lv. Vnútri na jednotlivých podlažiach sú bojové artefakty, obrazy, uniformy atd. Vrch je otvorený odkiaľ, ako to už býva, je výborný rozhľad najmä na impozantné „ufo" posadené na vrchole neďalekého kopca Buzludja vo výške 1180mnm. Ide o ďalší dnes už pamätník postavený za socializmu. Prístup je autom, aj keď treba ísť do zákazu. My sme si to vyšlapali - asi 20min. Ide o obrovský betónový chátrajúci lietajúci tanier s priemerom asi 100m a výškou 25m, pri ktorom je na boku týčiaci sa hranol vysoký 45m s červenou hviezdou. Do vnútra by smelo vošlo isto aj tisíc pionierov. Dnes to žiaľ chátra a všetko použiteľné bolo rozobraté vrátane lávok v dvoch trafo kobkách. Prístup by bol možný iba dlhým rebríkom cez prieduchy podzemných okien a s baterkou. Neuveriteľný monument, fakt tony betónu ! Pred bývalým hlavným vstupom (toho času zamrežovaným) kilá hovien od koníkov. Ďalej sme sa spustili sedlom Šipka na juh a poučení začali hľadať Trácku hrobku. Zo sedla smerom na Kazanlak treba odbočiť do prava za odbočkou na Sheinovo. Miesto je označené ako Svetisata. Ide o kužeľovité asi 20m vysoké kopčeky zeminy, ktorých je tu zo päť. V jednom z nich je predmetná hrobka. Vstup je len do piatej, čo sme nestihli, za 3Lv. Má tam byť maličká hrobka panovníka Seutha a kópia fresky s pred 300 r.p.n.l. znázorňujúca kontrast medzi životom a smrťou. Sadáme do auta smer Kalofer, odkiaľ ma viesť cesta až na špic vrchu Botev, čo je mimochodom najvyšší bod Starej Planiny 2376mnm. Ubytovanie bolo možné za 20Lv v krásnej starobylej staji na námestí. Od tetičky sa dozvedáme, že autom sa dá ísť asi 7km nahor a potom cca 4,5h na vrch. Cesta je však viac ako nezjazdná už v začiatkoch v dedine a následné značenie bude vzhľadom na skúsenosti mizivé. Presúvame sa teda do mesta Sopot, odkiaľ ide vraj lanovka niekde na hrebeň. Poľahky získame ubytovanie v súkromí za 15Lv a večeriame vo fakt neuveriteľné skvelej a lacnej restike (kavarma 500g - 3.50Lv). A tak po ďalších dlhých 200km a priblížením k Sofii ideme spať.

- Štvrtok 11.9.2oo8 -
Dnes je trošku oddychový deň - chceme sa ráno vyviesť lanovkou na hrebeň a potom šlapať koľko to dá :) Asi 30.ročná lanovka štartuje s bombasticky nazvaného miesta Shambala s ultra cool oranžovým logom, ktoré je všade pomaľované a vôbec všetko je natreté na oranžovo. V podstate tu je akési pargalajdingove centrum. Je možné skákať aj v tandeme. Horšie je to už so samotnou lanovkou, ktorá začala po lokálnej oprave rabotať v ten deň až okolo 14.tej hodiny za 5Lv, čím sme stratili dosť času. Prvá stanica je len medzistanica a lanovka vie istí aj vyššie, ale tá aktuálne tiež nerabotaje. A tak sme si hodinku zašlapali k hornej stanici nad chatu Nezabravka. Dá sa istí aj ďalej na chatu Dobila a odtiaľ na hrebeň. Avšak blg mapy nám neumožnili poznanie kde, a ako vysoko resp. ďaleko sme. Celé pohorie pripomína Malú Fatru resp. Nízke Tatry - les, kosodrevina, zatrávnené veľké pláne na vrcholcoch. Rozdiel je vo farebnosti. Tráva je tu úplné suchá bez náznaku zelenej a jeseň tu tiež prichádza akosi skorej, takže listnatce sa pekne červenali. Návrat lanovkou bol tiež zábavný, stále sa rozbiehala a postávala. Prevádzkar aj videl, že by sme radi nastúpiť, ale asi po 5min. lanovku vypol, zamkol a bez slova si išiel zapáliť. Prístup ako všade inde... Nakoniec sme sa len predsa šťastne zviezli, stretli dosť turistov, dokonca aj dve autá so SK EČV a v meste dali dva stejky ako ruka celkovo za 4,50Lv. Vracajúc sa autom sme ešte zaznamenali najväčší detardér ( = opak retardéra). V “T” križovatke sme prichádzali bočnou kolmou ulicou na priebežnú, pozdĺž ktorej bol po celej šírke vozovky odvodňovací rigol, ba až kanál. Ničím nebol prekrytý ani inak označeny !. Šírka tak 40cm, hĺbka cca 20cm. Našťastie ma Zuzka upozornila. Inak vhupnutím bezpečne ležíme na bruchu.

- Piatok 12.9.2oo8 -
Dnešný plán = presun do Sofie cca 200km. Cestou v Karlove kupujeme veľa vína a zastavujeme v Hisar-Chasira, kde sa nachádzajú zvyšky rímskeho opevnenia. Je to kúpeľné mesto a tak výstavba je najmä v tesnom okolí dvoch dlhých radov historických múrov, ktorých budovateľský duch tiež žiaľ priamo zasiahol a to najmä dopracovaním a zarovnaním tehlami a maltou. Po ceste sme narazili ešte na trácky chrám za 3Lv = 4 múry a trácku hrobku za 1Lv, opäť nakopená zemina kužeľovitého charakteru s vstupom do štvorcovej a kopulovitej miestnosti, kde vnútri fakt nič nebolo. Mikel, Veronika a Pero dorazili do Sofie skorej. Náš hostil je obsadený a tak nachádzame iný, avšak za 15Euro bez zakusky.

- Sobota 13.9.2008 –
Vstávame už pred piatou, aby nás nezachytili kolóny na hraniciach a prípadná sofiiská ranná zápcha. Cesta ubiehala rýchlo, dokonca miestami pršalo, takže tak ako cestou tam i teraz nebol v aute úpek. Všetky hranice hladko prejdené, až zase na poslednú, kde si colníci mastili ego pozeraním do kufrov. Srbskí len nakukli, akoby z povinnosti a zase zavtipkovali, že koľko kokaínu nesiem. Maďari však boli dôslednejší a v mnohých kufroch sa fakt hrabali. Boli očividne lepšie cvičení ako psy. Na prvú SK pumpu sme so zatajeným dychom došli s dojazdom 4km, už som auto tlačil aj očami, ale keď zoberiem, že pred tým som tankoval na prvej srbskej pumpe od Bulharska, tak to nie je zlé.
Všetkých na palube som štastne previezol celých dokopy 3666km s priemernou spotrebou 5,48L nafty na 100km.

P.S.: Radíme motoristom
- Vzdialenosť SK – bulharské more sa dá spraviť aj jedným šoférom s prestávkou okolo Sofie pohodlne za dva dni, s tým že večer sa už kúpete. Samozrejme záleží na šoférovi a aute.
- Maďarsko v podstate je možné prejsť celé po diaľnici, policajtov sme nestretli.
- Srbské cesty sú pohodlné, neboli prepchaté a zaplatenie poplatku 23Eur za akože dialnice sa oplatí. Policajti cez pracovné dni stoja dosť často najmä pod mostami ponad diaľnicu, ale rýchlosť sme videli merať asi iba raz. Vracajúc sa v sobotu sme policajtov nestretli vôbec. Fámy o nebezpečnej krajine sú asi taká hlúposť ako keď si Angličan myslí, že na Slovenksu nepoznáme mikrovlnku. Buduje sa stále viac diaľníc ako aj benzíniek s peknými záchodmi zadara.
V Bulharsku sú policajti rovnako leniví ako zvyšok krajiny. Meranie rýchlosti je možné očakávať v okoli veľkých miest ako Sofia, Plovdiv, Burgas do vzdialenosti max. 15km. Videli sme ešte zopár hliadok, jedna nás dokonca zastavila, ale asi po 5sek. zistili že sme turisti a tak nechceli nič a poslali nás preč. Raz som stál v zákaze státia a policajti sa postavili pár metrov predo mňa a vykecávali na trhu. Všeobecne na dopravné predpisy sa v celom Bulharsku kašle. Ľudia tu jazdia pomerne rýchlo, všetci predbiehajú čo to dá a tak sa na križovatke občas zrazia. Vymedzenie jazdných pruhov a signalizovanie nebezpečia (napr. električka cez stred križovatky v Sofii) je ledabolé. Určite sa nezjazdi nebezpečnejšie ako v BA, resp. určite menej agresívne – arogantne. Všetky cesty mimio obcí sú spoplatnené. Takže treba známku, tú samú ako na dialnicu za 13Eur. Mimochodom, za každou dedinou je tabuľa “Vignette”. Počet dedín x 2 x bakšiš – úplatok = fakt tučná suma pre niekoho, kto nemal záujem presadiť jednu vetu v zákone, že všetky cesty mimo obce sú spoplatnené. Toť ako celé bulharsko, napr. mnoho domov aj celé obce nemajú omietku, asi preto aby neplatili dane -> obec nemá peniaze -> diery na cestách pribúdajú. Takéto myslenie je vidieť všade. Hlavné cesty sú ako tak relatívne dobré, ale všetky bočné resp. ulice v mestách a dedinách je jeden veľký tankodrom. Zažili sme aj takú výstrednosť ako sušenie množstva zŕn kukurice priamo v jazdnom pruhu na konci dediny. No aspoň si človek offorad príde na svoje. Treba naozaj dobrý podvozok na aute. Odporúčam nový Ford Focus, nič lepšie som nejazdil, oproti minuloročnému Ford Turneo (čo je taká mini dodávka pre 8ľudí + dosť batožiny) to bolo ako keby Bulhari rok intenzívne opravovali všetky cesty


Fotky priamo na webe : http://picasaweb.google.com/mjalec/Bulharsko290813092008
Ďalšie zaujímavé linky :
Ufo : http://www.youtube.com/watch?v=izf5tiTD4KY&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=on3Mga1l3hY&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=sHKwX73dNmw http://news.webshots.com/album/558892421CzzCCG