Tradične ako každý rok v júli, aj tento sa v dnoch 22.7.2009 – 26.7.2009 pod hlavickou potapacskej skoly DiveInn uskutocnila expedicia pod nazvom "Expedicia Wraky 2009" a to v oblasti Kvarnernerskej riviéry. Táto oblasť je známa hlavne množstvom stroskotaných lodí, ktoré plávali pri istrijskom pobreží počas II. svetovej vojny, alebo do prístavov v Pule, Rijeke a Opatiji. Leží tu vyše 36 vrakov v hĺbke do 40m, čo je ideálne pre podmienky rekreačného potápania. Technicky ponory zabezpecila potapacska baza Preluk ceskej potapacskej spolocnosti Lamkra.

Prvy den jeden vyvazovaci ponor na zakladni /navazil som sa v tom dvoj dielnom neoprene 5+5mm s 15l flasou na 12 kg, asi najviac zo vsetkych ale ok, az na to prevlakanie zaketu stokiloveho/ a islo sa na to.

Po vyvazeni prvy ponor na vrak lode Sigrid. Cyperská nákladná loď vyrobená v roku 1952, dlhá 72 metrov, potopila sa u rijeckého prístavu 15. januára 1977. Vrak lodi je špecifický tým, že kvôli vyzdvihnutiu nákladu mu bola urezaná a vyzdvihnutá prova. Ku vraku sa išlo speed boatom, asi 15 metrovým gumákom s 200 koňovým motorom pre 12 potápačov + kapitán, rýchlosť 23 uzlov, paráda treba zažiť, je to cca. 15 min. jazdy od bázy. Voda bola čistučká, vrak perfektne horizontálne aj vertikálne penetrovateľný, teplota vody dole okolo 16 stupnov, no ponor ako z knižky. Všade obrovské húfy rýb, na vraku obrovské hviezdice, z každej diery vykúkala polmetrová ropušnica.
No sen skrátka.



Druhý deň nasledoval celodenný zájazd tzv. Glass boatom /velká pomalá loď so sklolaminátovým dnom/ ku ostrovu Cres na vrak lode Lina. K viditelnosti, penetrovatelnosti, teplote atd. plati to iste ako pri prve lodi, akurat vystup nebol po lane/menej orientacne nadaný volnou vodou :D:D/ ale popri stene, nakolko lod je cca. 70m od brehu, navyse kto si usetril trochu vzduchu, mohol si este pri hladine na konci steny prebehnut dve male jaskyne, mne sa ale nepodarilo :(, Po dvoch hodkach druhy ponor na ten isty vrak a cesta domov. Okrem Glass boatu isiel k tejto lodi aj speed boat a este jeden rychlocln /taky ten zlty co je v CRO na kazdom rohu a taha turistom na bananoch, alebo kolesach, takze sa dalo vybrat, ci tam byt za cca. 2,5 hodiny pomalou lodkou a mat fajn celodenny vyletik, alebo za cca. 45 min. speed boatom a nechat si vyfukat mozok z hlavy, zvolil som prvu moznost a cestou spat si na lodke aj pospal./





Treti den opat dva ponory, tentokrat na vrak lodi El Hawi Star, Saudskoarabská 106 metrov dlhá nákladná loď, ktorá sa potopila v roku 1982, keď vyrážala z rijeckého prístavu. Viezla náklad mahagonu a dlažby. Mahagonové drevo potom po jej potopení pokrylo celý záliv, dodnes majú všetky reštiky a polka domov v Rijeke a Opatijy stoly a barove pulty z krásneho lešteného mahagónu, ľudia si to odvážali na tony :D :D :D
Tak toto ale už je iná káva, loď je obrovskáááááááá, ideš si po lane dole a nič, nič, nič a zrazu že drrrrrrb, kks, normálne Titanik, nevidíš ani na tretinu lode, lodna skrutka, teda každý list vrtule má dobre cez pať metrov, kotva je ako taky dvojposchodovy rodinny dom, navyše dno je komplet na taky okruh možno 30 metrov od nakladneho priestoru pokryte rozsypanými dlaždicami, z tohy by sa dali vykachločkovať všetky kúpeľne v troch vežiach :D :D :D.
Tento ponor by som si dovolil povedať by už bolo treba dať ako technický s trimixom a dekom, lebo na vzduch proste namáš šancu si prejst ani tretinu tej lode, to treba vidieť, je to šialene veľké a tiež by sa hodil sucháč, je to dosť hlboko, okolo 40m, je tam už aj dosť zima, nepamatám sa presne, ale tak okolo 12 stupňov sa mi zdá. Samozrejme, že mi podarilo drbnúť do deka a musel som potom visieť pri vystupe na lane ako marionetka a vyliezol som s 20barmi :D :D :D. Prvy ponor nam navyše moc nevyšiel, ani som nevedel kadiaľ mam isť, kadiaľ ide ta loď na dĺžku a kadiaľ na šírku, ale druhy bol skvely, prešli sme od kapitanskeho mostiku po skrutku spodkom okolo nakladnych priestorov spat k mostiku, čekli palubu a isli po lane hore. Toto ak môžte, fakt dajte, je to zažitok na cely život. Nepochybne. Ta loď je tak majestatna a zaroveň tajuplna, až sa zatajuje dych. Treba este dodat, ze na ponor na tento vrak treba licenciu, ktoru ako jediny vlastnia prave cesi z Lamkry, takze sa sem da ist ponorit legalne iba cez ich bazu.
.


Posledny den, teda v nedelu som bol uz dost unaveny a dal som si iba jeden ponor na vrak lode Peltastis. Jedná o vrak gréckej motorovej lode (pôvodně nemecká loď "Alsterpark"), ktorá se 8. januára 1968 potopila pri snehovej víchrici nárazom na podmorské útesy severozápadne od obce Šilo na ostrove Krk (u Soliny). Z dvanástich členov posádky boli štyria zachránení. Behom následujúcich dní boli tela posádky nájdené a kapitán vyhlásený za nezvestného. O niekoľko mesiacov neskôr bolo potápačmi nájdené a vyzdvihnuté jeho telo z kapitánskeho mostíku potopenej lode. Vrak je otočený provou kolmo k pobrežiu. Vrchol provy leží v hĺbke 15 metrov, najhlbšia časť lode, lodá skrutka v hĺbke 30 metrov. Od počiatku bol často vykrádaný potápačmi, ale stále patrí vďaka svojej zachovalosti, prístupnosti, bohatstvu fauny a nevelkou hlbkou k nejžidanějším potápačským lokalitám na Jadrane. Loď je 60 metrov dlhá a dominuje jej priestorný kapitánsky mostík, do ktorého sa dá dostať širokými dverami z oboch strán. Keďže je to fakty prijemny plytky ponor dá sa tam byť hóóódne dlho, celý sa da ten vrak poprieliezať krížom krážom, je tam super viditelnosť, teplá vodička a vela srandy sa tam dá vymysleť, je to taký, povedal by som až detský vrak, ničo ako vrakovy trenažér.
.




Co sa tyka hlbky, vsetky ponory boli do cca. 40metrov /ja som mal max. okolo 41,5m tusim/, ak si človek spravil dobry plan ponoru a mal dobreho buddyho, ktory sa mu nestracal a nikde sa zazadrbaval zbytocne dalo sa vsetko spravit bez deka, aj ked dole to znamenalo byt niekde len take 2 - 3 minuty a uz ist trosku vyssie. Bolo skvele ze na kazdej lokalite boli dva ponory, takze sa kazdy vrak dal akoby rozdelit na dve polky, zvacsa tak, ze prvy ponor ku kapitanskemu mostiku a dozadu ku skrutke a druhy od kapitanskeho mostiku na provu, pripadne trosku poprieliezat si nakladne priestory atd. Doporucujem baterku so sebou, v nakladnych priestoroch je tma ako vo vreci, ale su tam najvacsie ryby, takze si ich treba nasvietit. Dobre je, ak maju obaja buddys rovnaku znacku pocitaca, alebo aspon pocitac, ktory pracuje podla rovnakeho algoritmu, lebo sa dost roznia casy na bezdeko ponor. Ja som osobne padol do deka len raz, aj to naschval, lebo som mal dost vzduchu a proste sa mi nechcelo iste este hore, ale cestou hore som siel tak pomaly, ze mi deko z kompu zmizlo, ale dal som si aj tak tri na pat bezp. zastavku. Pre istotu. Voda bola vsade cista, viditelnost dobra a teplota prijatelna, skvele podmienky. Cena jedneho ponoru bola 40eur /v cene pozicanie flase, naplnenie flase, olovo, odvoz na lokalitu, predponorovy brifing, odvoz spat na bazu/ co je myslim celkom primerana cena.

Dakujem za pozornost :o)

edit : skuste dat tomuto prispevku K-cko ako môzte, nech ho pretlacime do K-listu, aby si to precitalo co najviac ludi, myslim ze vrakove potapanie fakt stoji za to skusit, mozno to niekoho chyti....

P.S.: ...zvysil som si certifikaciu z aowd na deep divera a wreck divera .... :o)

edit 2 : mali sme aj vlastne tricko expedicne :))