Leviathan bez prestania replikuje sterilné subjekty. Spoločenská objednávka mlčí. Čísla saturovaného trhu ukazujú jasne.

Slovenská republika je právnym štátom- de iure. Platí : neznalosť práva neospravedlňuje. Tak pardon za všetkých. Fakulty práva(5) sa stali fabrikami toho, čomu sa hovorí právne povedomie vyžadované právom samotným. Absolventi, sťa tovar pásovej výroby, čakajú na svoje šrotovné.
Bez toho, aby sa to artikulovalo, právnici sú robotníkmi, pozitivistami, aspoň sa javí, že si tak školy želajú. Zabúda sa však na jednu základnú vec: Právo je systémom aproximatívnym nie axiomatickým. Prečo sa to však ťažko ukazuje aj neskôr, v praxi? Odpoveďou je stav justície- miesta explicitného života práva. Akokoľvek argumentačne premyslený postup zahatá dopredu uzavretá vec. Právo sa tak nemôže ukazovať vo svojej čistote, v boji, v spore, nenachádza sa, ak už je dopredu dané. Sudca vo svojej činnosti však tiež musí vystúpiť ponad všeobecné ustanovenia a hľadať minimálne formálne argumenty. Študenti práva sa učia obsah práva: takto to je. That’s all. Tu možno vidieť zárodok črty, ktorá sa často prisudzuje právnikom- cynizmus.

Právna nevedomosť je základným kritériom pre zárobok právnickej obce. Neuvedomelosť sa nevyčíta, až keď sa sankcionuje.
Na vyššej úrovni je právna otupelosť samotných právnikov. Povaha práva si priam vyžaduje pochopenie, čo ním je. A to následne implikuje aj možnosti operácií s ním. Každý právny argument v sebe implicitne nesie niečo, čo v písanom texte normy nie je.

Prečo nemôže byť právo len formou? Legislatívny proces prebehne a zákon je súčasťou právneho poriadku. Navonok sa preto môže javiť právo ako arbitrárny jav. Ide však o absolútnu arbitrárnosť? Arbitrárnosť sa vzťahuje na prevažujúcu politiku. Od 89 sa ústavne postavil model, ktorého obsah mala spoločnosť ešte len naplniť. Najskôr boli normy až potom prišlo ich realizovanie, zjavný opak princípu common law, v ktorom sa obyčaj stane právom. Akomodácia západnému právnemu rámcu znamenala postaviť na piedestál trhový mechanizmus ako spôsob regulácie spoločnosti. Právo sa tak stalo ak nie sluhom, aspoň podriadeným určitých, z pohľadu z hora, samoregulovaných mechanizmov.

Právo sa často javí ako nenápadné. Súvisí to s už spomínanou právnou nevedomosťou. Málokto si uvedomuje, že väčšina každodenných úkonov sú zároveň aj právnymi úkonmi, pomocou ktorých dochádza k vzniku právnych vzťahov. Napr. jazdou MHD vzniká zmluvný právny vzťah o preprave. Negatívny prejav práva ukazuje, čo všetko sa nemôže a čo ostatné je teda dovolené. Teda aj vo vlastnom byte, súkromí je osoba niekým obmedzeným.
Život je teda právom doslovne prežraný.