Human body in the lake.
Milujem vecer, chlad.
Velmi rad chodim na opustene miesta.
Milujem komunisticke stavby. Je to nostalgia.
Milujem 220 kV vedenia :), ci aj viac? To uz si zisti.
Milujem to miesto pod nimi. Bez svetiel..
Ten cas, ked vsetko utichne.
Dievca lezalo na lavicke, chcel som k nej ist, ci sa jej nahodou nieco nestalo.
Bola viditelne ozrata. Nedaleko stali mladi ludia. Hovorim si, ze asi su s nou.
Ked som sa vracal, uz nelezala, ale bola pri vedomi. Oni tam neboli.
Hm, siel som dalej.
Potom som si zapozoval pred Web kamerou, nech su nejake dokazy :)
Neboli. Nerefreshlo sa to. Ale mam otagovane fotky (kvoli dokazom).
Videl som netopiera :), podkatori ludia sa ich boja, ako aj sami seba.
A siel som home.
V tom jazere nik nebol. Naozaj.

Before we can forgive one another, we have to understand one another.