..keď som bol na Pohode prvýkrát v roku 2000, ako na svojom prvom veľkom (a možno aj úplne prvom) festivale..bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Toľko hudobných (a nielen hudobných) vnemov a zážitkov som predtým v tak krátkom čase nezažil a bolo to pre mňa inšpiráciou ešte dlho po festivale.

Moje vnímanie Pohody sa odvtedy zmenilo. Festival som začal vnímať v širšom kontexte, v kontexte pankáčov tancujúcich na techno a hiphoperov sediacich v čajovni a pijúcich puerh, v kontexte môjho otca, ktorý povie mame cez pohodu na 2 dni čauky, spakuje si svoj stan a potom si v daždi sám užíva koncert Prodigy, v kontexte Kaščákových politických posolstiev, s ktorými nesúhlasím, v kontexte mojej 5 a 7 ročnej sesterničky, ktoré sa tam s rodičmi vyberú, lebo vedia, že im ten festival má, čo ponúknuť, v kontexte priateľov ktorých tam stretnem v atmosfére, ktorej sa nič iné nepribližuje. Nech to vyznie akokoľvek pateticky, toto je festival, ktorý ľudí spája a zbavuje ich predsudkov, je protikladom tomu negatívnemu, čo zažívame dennodenne. A tento festival bol rok, čo rok bližšie k dokonalosti. Bol ..

.. je mi úprimne ľúto nešťastia, ktoré sa stalo a všetkých postihnutých...ale určite mi to nie je zďaleka, tak ľúto, ako organizátorom. Nech už sa ukáže, že to bola vina kohokoľvek, oni budú musieť žiť s vedomím priamej, alebo nepriamej zodpovednosti za to, čo sa stalo.

To, že internet sa stal hlasnou trúbou zakomplexovaných rýpalkov a ľudí, ktorí si zgustnú na nešťastí druhých je už známou vecou. Vec, ktorá ma, ale stále dokáže prekvapiť najviac je koľko ľudí je pripravených okamžite vynášať rozsudky nad druhými z tepla svojej klávesnice. Kde beriete to právo? Najväčšou iróniou je to, že sú to väčšinou ľudia, čo sami nikdy nič nedokázali, nedokázali ani nič povedať, ale zrazu internet im dal hlas ..

..

.. tento rok som guidoval škótsku kapelku Dananananakroyd a Laurenta Garniera. Genéza toho, ako sa Dananakroyd dostali na festival je, taká, že ich niekto z Pohoda tímu, kto na nich narazil na nete odporučil Kaščákovi a ten ich zabookoval. Je to mladá kapelka, ako tak známa v UK a Francúzsku, no v našich končinách nikto s kým som o nich bavil, nikdy v živote nechyroval. Ich „prime time“ bol v piatok o 7mej na Tesco stagi. Ešte pred koncertom si spevák robil srandu a posielal nás s ich manažérkou pred stage, aby sme „double the crowd“ .. boli si vedomí, svojho statusu a ešte aj ten názov..ani ten nevedel nikto vysloviť.

Presne o 7mej chlapci nabehli na stage a odpálili to..ľudia, čo išli okolo sa pristavil a mnohí ostali do konca koncertu. Zo zopár ľudí pod stagom na začiatku koncertu to nakoniec vyzeralo takto, presne ako minulý rok:



Koncert bol skvelý, išla z nich strašná energia a robili šialené kreácie na pódiu. A crow im to opätoval rovnakou mincou. Tu si basák Ryan..vtipný utiahnutý introvertík – stage-divol prvýkrát v živote. A to medzi ľudí, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou o ich kapele nikdy predtým nepočuli.



Podľa ich slov to bol jeden z najlepších gigs ever! Ak ste náhodou šli v piatok okolo Tesco backstagu a počuli 3* hlasný pokrik „hip hip Slovakia“ so škótskym prízvukom, to boli oni. Počas večera, keď sme chodili po ďalších stages a koncertoch sa na festival rynuli už len samé superlatívy. A to napriek tomu, že jeden zo spevákov si spravil výron a nebyť ochoty a pohotovosti záchranárov a lekárov na letisku skončíme v trenčianskej nemocnici.

Ešte musím spomenúť púštanie čínskych lampiónov, čo bol pre mňa veľmi silný zážitok v kombinácii s jazzovou hudbou rynúcou sa vtedy myslím z ČSOB arény. Relaxovali sme po ich koncerte na tráve za stagom a polhoďku sme len čumeli na oblohu. Takýto pocit som zažil, keď som sa pozrel na majestátne hory..alebo..no neviem, nejdem to przniť slovami, jednoducho veľmi silné.

..

Dúfam, že sa všetci zranení, čo najskôr uzdravia a Maťových blízkych bolesť prebolí. A tiež dúfam, že to Michal a Pohoda tím nevzdajú a vyrovnajú sa s týmto nešťastím, lebo ináč by tu po Pohode ostala veľká čierna diera ..