Naučila som sa vedieť byť šťastná. Byť šťastná aj vo chvíľach, kedy by nikto iný dôvod na šťastie nevidel. A to je to čaro, ktoré si zo sebou nesiem a nikdy..nikdy ho nepustím.

Túto vetu som tu niekde napísala v júni 2008 a asi si ju budem musieť pripomínať. To čaro tam stále je a naozaj ho nikdy neopustím. Len niekedy zapadne v tom množstve smútku a bolesti a ja musím povolať čatu záchranárskych psov, aby mi ho pomohli nájsť...

Ale zatiaľ...zatiaľ ho idem hľadať sama...*