Ahoj ...

dufam, ze vas neunudim k smrti, ked si dovolim taky "mini pipi" reportik o minulo-vikendovom tripe k Durdle door. Minimalne preto, ze som to slubil RicCovi aby mal dalsiu motivaciu sa tam vybrat. Durdle Door je vlastne pomenovanie prirodneho skalneho obluku vymodelovaneho morskym pribojom do skal Jurskeho pobrezia Dorsetu. Ten utvar je tak charakteristicky, ze ma zaujal uz davnejsie z mnohych fotografii. Jednoducho nedalo sa neist.

Najjednoduchsie a snad aj najlacnejsie ako sa tam dostat z Londyna, je kupit si spiatocny listok na vlak do mestecka Wool. Vlak smer Weymouth vyraza z Waterloo station a stoji este aj na Clapham Junction. Spiatocny stoji okolo 40 libier. Kedze sme isli dvaja s kamaratkou, tak nam teta zahlasila ze 81 libier. No hned na to sa opytala, ci pracujeme v UK. Po kladnej odpovedi navrhla, ze si mozme kupit specialnu Network RAILCARD, ktora nam znizi cenu kazdeho listka o 1/3. Karta sama stala 25 libier. Takze sme dokopy platili 78 za dva listky + karta. Karticka ostava a plati cely rok. Ten co ju vlastni ju moze kedykolvek uplatnit aj na dalsich lubovolnych kamosov do maximalneho poctu 3, ktori by cestovali s nim. Vyhodnost tej karty je nesporna, ked uz pri pocte dvoch ludi sa pri prvej jazde jej cena vlastne okamzite vratila. My sme sa tam vybrali v nedelu, odporucam vsak planovat tento vylet radsej na sobotu, pretoze v sobotu odchadzaju vlaky aj v skorsie casy. Inak je to pravidelna linka Waterloo - Weymouth. Len V nedelu bohuzial prvy vlak odchadza az o 8:43. Do Wool-u sme dorazili okolo 11:10. Cesta teda trva dve a pol hodiny.


Ked vystupite z vlaku na stanci, hned pochopite, ze ste v zapadakove, no V takom prijemnom peknom zapadakove. Hned pred stanickou je autobusova zastavka a urcite aspon dvaja taxikari. V nedelu totiz uz ziadne autobusy nejazdia. Wool je taxikarsky raj. Zapadakovo, kde nic nejazdi. Vzdialenost k moru je 4-5 mil a turistami vyhladavana destinacia. No nestante sa taxikarom, ze hej. Ak pojdete v sobotu mozno mozete skusit aj autobus. No my sme brali automaticky taxik do asi 4 mile vzdialenej dedinky West Lulworth. Cesta stala 12 libier. TAxikar bol mily, ale mozno az prilis a snazil sa nas nahovorit, aby sme sa odviezli rovno do Lulworth Cove alebo k Durdle door. My sme este po ceste nevedeli, ze teda kam, ale ked sme uvideli West Lulworth a slamenne strechy ucupenych domcekov, tak sme sa uz nenechali viacej balamutit a rozkazali sme si zastavit. Neskor sme zistili, ze sme dobre urobili pretoze vsetko uz bolo tak blizko, ze zbytocne by bolo sa vyvazat taxikom a nemohli by sme si "ohmatat" taku rozpravkovu dedinku. Dodam, ze ak vas obhliadka West Lulworth nezaujima tak sa vyvezte rovno do Lulworth Cove.


...

Ked sme sa dostatocne vytesili z mozno typickej dedinky tejto primorskej oblasti, tak sme uz celi nedockavi vyrazili smerom k Lulworth Cove (Lulwortskej zatoke). Ta je snad len nejakych 400-500 metrov ukryta za zakrutou, preto sa to zda byt daleko. Este pred zatokou, je vybudovane stredisko pre turistov s obrovskym parkoviskom, fastfoodmi, restikami a pubmi. Samozrejme nechyba obchod so suvenirmi. Sceneriu doplna uz len par domcekov, co tvoria akusi kratku ulicku ktora, vyusti presne k zatoke. Chvilu sme sa vytesovali pri vode a potom sme sa vybrali smerom na kopcek, z ktoreho bol paradny vyhlad okolo a taktiez sme objavili, ako kazdy turista co tam pride, ukrytu mini zatoku obklopenu skalami a roznymi utvarmi. Na jednej zo skalnych stien bolo nadherne vidiet pokryvenie (niesom odbornik) ale snad nasedimentovanych vrstiev v priebehu milionov rokov hadam az z dob Jury, ktore sa nadherne zvlnili vplyvom pohybov litosfery.


.



Boli sme uchvateni, ale stale sme nevideli Durdle door. To nas pohanalo dopredu. V dialke na kopci sa vinul "had" turistov, ktory sa plazil po bielom a sirokom chodniku vytesanom do vapenca. Ten ostro kontrastoval voci zelenej trave. Tak sme sa zacali "plazit" tym smerom aj my. Ako sme stretavali ludi, na dost velke prekvapenie snad vsetci to boli Poliaci. Odhadom dobrych 70%. Akokeby uz Anglickeho nasinca nejako nepritahovalo cestovat po svojej krajine. V podstate som si to overil v praci u anglickych kolegov, ktorym ked som ukazoval fotografie tak sa ma pytali, co to je a kde to je.

Ako sa blizite k Durdle door od Lulworthskej zatoky, napatie stupa coraz viac. Durdle door je totiz orientovana tak, ze z tej strany ju nie je mozne zazriet, kym nepridete uplne blizko. Len tusite jej pritomnost niekde tam za skalami. Ukryva ju vlastne ten isty masiv z ktoreho vyrasta a sinie si to do mora. K Durdle door pridete zhora z kopca, ktory zaroven tvori aj utesy. V podstate sa vam zrazu otvori nadherna panorama s vyhladom na Durdle door a peknu oblukovu plaz hned pod vami. Na ten masiv, ktory tvori Durdle door sa da tiez vyliezt, napriek tabulke upzornujucej, ze taketo konanie nemusi byt v sulade so zachovanim zivota. Taky vyhlad vsak stoji aj za trochu risku. Naopak divil som sa, predsa len my sme mali poriadne tenisky no dubasili tam aj dospeli chlapi so sestrocnymi synmi a v zabkach. Na niektorych miestach ozaj staci nepozorny krok a pekny vylet moze skoncit dolu na utese.

..

Nakoniec sme sa predsa len odtrhli od nadhernych vyhladov a ked sme mali dost zisli sme aj dolu na plaz. Ta vyrasta z Durdle door trochu ju obkolesuje a potom sa vynie dalej na zapad. Jednoducho ked lezite na tej plazi, tak sa divate priamo cez skalny obluk do morskych dialav a ked sa budete divat velmi pozorne, mozete zazriet aj morske tajomstvaaa :))). Nektori tipci a nebolo ich malo sa nedivali a dokonca liezli hore na skalu aby odtial skakali do vody. Sem tam ich k zoskoku tiez povzbudzovali ludia z plaze hlasnym odpoctom, aby im dodali odvahy :). Plaz je tvorena z malych kamienkov, ovela mensich ako napriklad v Brightone takze uz sa da celkom bez ujmy chodit aj na boso. Kamaratka vravi : "a nie su tam musle". Dost sme prisli neskoro, takze ked sme si tam chvilu polezali, uz sa blizila hodina, kedy sa nam bolo treba zberat. Vratili sme sa do Lulworth Cove, ze si dame veceru, ale aj ked vsade pisali, ze su otvoreni do siestej a my sme tam prisli tesne po piatej, tak uz nas zovsadial vyhanali. Nakoniec sme skoncili v Lulworth Cove Inn. Ceny v tomto pube boli velmi sebavedome a dobre vedeli, ze uz nie je kam ist tak len Jacket potato stal 6 libier a nieco lepsie sa zacinalo na dvanastich. Po veceri sme uz len zavolali taxik a do 5 minut od telefonatu sme uz sedeli v aute smerom na Wool station spokojni, ze si mozeme odskrtnut dalsiu destinaciu :)

pre zvacsenie klikni do kolaze


Vsetky fotky boli urobene mobilnymi telefonmi