Star Trek - The Next Single Generation

Presne mesiac dozadu, som bol na dovolenke opat doma na Slovensku. Dovolenky v mojom podani, takmer nikdy nebyvali pri mori ani v destinaciach urcenych na relaxaciu a oddych. Nemal som peniaze. Teraz by uz na to peniaze boli, ale posledne tri roky vyuzivam tento cas radsej na navraty z UK, pretoze co mi najviac chyba, nie su peniaze, ale priatelia. Pre mna su priatelia pramenom energie, inspiracie a ich pritomnost je presne to, co v chvilach oddychu a relaxu potrebujem. Priatelia ma drzia pri zivote. Bez nich nemozem. Niekto mozno nema vela priatelov alebo ma len takych akoby znamych alebo je uplne ina povaha, tak mi mozno ani celkom nerozumie. Ja sa vnimam ako ten, ktory mal to stastie, co si pocas zivota vytvoril mnozstvo kvalitnych vztahov pochopitelne na roznych urovniach, ale mnohe su dlhorocne pretrvavajuce dodnes, ktorymi neotriaslo ani to, ze sa vidime naozaj raz, maximalne dva krat za rok ba niekedy dokonca raz za dva roky a to uz pocas niekolkych poslednych rokov. To si velmi vazim a aj prave preto, radsej ako k moru, ma to velmi taha domov.

Tentokrat to bolo este o to vynimocnejsie, ze som na tej dovolenke prekrocil tridsiatku (nie za toto prekrocenie sa pokuty nerozdavaju). Ale to tiez nie je pricina, preco pisem tychto par riadkov. Z mojho veku vyplyva, ze ani moji dlhorocni priatelia nemaju po 16 rokov, ale ich vek sa pohybuje medzi 25 az 35 rokov. Pochopitelne ten najuzsi okruh su moji rovesnici tesne okolo tridsiatky. Sme generacia late twenties a early thirties a ... a teraz to pride ... vsetci do nohy SINGLE. Zle hovorim ... single ani nie, pretoze uz len koli nevyhnutnosti sexu a ticho dufam ze snad aj koli pokrytiu nejakych citovych potrieb, temer kazdy ma nejaku tu priatelku alebo priatela. Niektori spolu vydrzia dlhsie, niektori kratsie, Niektori dokonca ziju v spolocnej domacnosti na divoko a bez deti cele roky, ale zda sa, ze je to zatial konecna "stacia" tych vztahov. Nevidim ziadne buduce perspektivne manzelstva. Tri roky dozadu sa zdalo, ze prva lastovicka obrazne spusti lavinu. Aspon tak sa traduje nie, ze ked jeden z party tak, za nim uz pomaly pojdu aj ostatni. Nestalo sa tak. Ba naopak od toho, aby boli zase kazdy sam to uz nema daleko, ale oni su uz traja. Takze velmi zly priklad pre ostatnych z imaginarnej lode Enterprise.



Celkova vzorka ludi, ktoru posudzujem nie je len z jednej partie ludi, ktori sa navzajom poznaju. Dokonca tam zahrnam aj vzdialenejsich znamych na ktorych si spominam a ktori su v mojom veku.

Cim to je ? Neviem. Dokonca ani u seba sameho to neviem nijako padne ozrejmit. Jedine co ma na tom zaujalo, ze ked porovnam casy minule, tak moji rodicia boli uz davno zobrati a mali dve deti a tak isto aj rodicia mnohych mojich kamaratov. A to uz radsej nespominam casy davno davno minule. Ak sa pozriem na seba ... planujem to ? Rozmyslam o tom ? NIE. Vlastne, ano ale v nejakej neurcitej buducnosti. Ak by som sa mal vaznejsie zamysliet tak minimalne ked budem mat az tridsaaaaaaat ....tridsaaaat .... no povedzme pat ? A to si este budem musiet najst niekoho s kym by som vobec zauvazoval, ze si sadneme vedla seba do vozicka na rollercoasteri a dame sa spolu na tu jazdu :) Kazdopadne vzdy si tam davam podvedome nejake zivotne podmienky (najma dlhodobe) ... este toto musim dosiahnut a este tamto a az potom ked a s touto urcite nie ... poznate to ?

Zaujimavostou bude urcite aj to, ze nemam pocit, ze za tym stoji financna situacia. Medzi ludmi okolo mna su v podstate uspesni mladi ludia so skutocne roznym spektrom zaujimavych zamestnani. Nemyslim si, ze by ktokolvek z nich trel hmatatelnu biedu. Minimalne nie taku, aby tento prvok mohol vyrazne ovplyvnit rozhodnutie niekoho si zobrat alebo nie.

Co za tym vsetkym stoji ?
Vychadza mi len jedno. Zvyk na slobodu a nezavislost v kazdom smere. Strach zo straty tohto zivotneho trendu. Ludia snad uz ani neberu zivot tak vazne ako kedysi respektive zodpovedne. A teda nie su mozno schopni prijat kvazi definitivne rozhodnutie ako ostat v spojeni s jednym clovekom na veky vekov. Ked aj ostanu alebo musia ostat, tak to casto neskonci dobre ... akoby to uz pocas prvotneho rozhodnutia nemysleli vazne. Bojim sa, ze nie som iny.

Tak to su moje nesurode uvahy ... neviem co ma to pochytilo asi to bude tym vekom a prepacte nie som ani nejaky skvely pisatel, ani neblogujem. Toto je prva vec po siestich rokoch, no nacrtol som si to uz pred tym spominanym mesiacom na dovolenke s uplne priblblym pracovnym nazvom ze : "Chcel by som si najst konecne ZENU" :) a nechal to len ako temu s nadpisom odkvasit na USB kluci ze nech to dozrie.

Neviem ci to dozrelo uplne, ale chcel som to uz mat z toho kluca prec :)

NA tuto temu som vygooglil len tento relevanntny odkaz:
Kniha - Analyza fenomenu singles v Europe a na Slovensku
Z odkazu sa sice dozvieme len o existencii studie(knizky), ale objavime tam aj v kratuckom uryvku zaujimavu definiciu :
clichés arise depicting the singles as people who are high earning egoists having uninhibited sexual life :)

Som zvedavy na nazory a vlastne skusenosti - ktore sa budu urcite roznit od prostredia, z ktoreho pisatel vychadza.
No ja vidim toto okolo seba a myslim si, ze aj ked urcite celoplosne nie v takej miere, ako som opisal z mojho okolia, ale nieco na tom bude.