17.6.2009 | | Ekofórum

Tichá a Kôprová dolina (TANAP), kde dodnes zostalo pováľané drevo po kalamite z roku 2004 prekypuje životom. Na kalamitných plochách stále stúpa počet vtáčích druhov aj celkový počet hniezdnych párov. Odumreté drevo už lykožrúty dávno opustili a pod popadanými kmeňmi rastie nová generácia stromov.

Ekológ a ornitológ Ing. Ján Topercer, CSc.: „Počas sčítania vtákov v NPR Tichá dolina (TANAP) realizovanom v závere mája 2009 na transektoch cez prevažne nevyťažený polom som zaevidoval až 49 druhov vtákov pri veľmi peknej celkovej hniezdnej hustote (rádovo 500-600 párov/1 km2).“

Ing. Rastislav Jakuš, PhD., špecialista na podkôrny hmyz: „Mŕtve drevo z víchrice v roku 2004, ktoré je na dne Tichej doliny už dávno opustili lykožrúty. V súčasnosti v ňom žije veľké množstvo rôznych živočíchov, ktorí ho rozkladajú, a robia z neho hnojivo pre mladé stromčeky.“

Vedci upozorňujú aj na obrovský kontrast tohto prírodného územia voči Nízkym Tatrám, kde prebiehala intenzívna ťažba kalamitného dreva a chemické postreky pesticídmi.
„Kontrast stavu ekosystémov v Tichej doline, ktoré po veternej kalamite zostali nedotknuté, a ťažbou a postrekmi devastovaných ekosystémov vo východných Nízkych Tatrách, je doslova šokujúci“, porovnáva rozdielne prístupy ekológ a ornitológ Ing. Ján Topercer, Csc.

Výsledky týchto a mnohých ďalších výskumov poukazujú na neuveriteľnú regeneračnú silu prírody, ktorá prekročila všetky očakávania. Les sa dokázal obnoviť sám a zadarmo. Nespracované lokality navyše prispeli k ochrane biologickej rozmanitosti lesa. Spracované a v minulosti chemicky ošetrené plochy sú biologicky chudobné, ich umelá obnova si vyžiada mnohomiliónové náklady (rádovo stovky miliónov korún) a bude trvať najmenej 15 rokov.
Napriek tomu lesníci aj naďalej požadujú ťažbu aj v najprísnejšie chránených rezerváciách tvoriacich len 1,8 % výmery SR.

Ekológ Ing. Michal Wiezik, PhD., porovnáva nedotknuté územia a územia v rezerváciách, kde lesníci ťažili a pokračuje: „Pyretroidy (konkrétne cypermetríny) síce voči vtákom vykazujú dosť nízku akútnu toxicitu, ale môžu mať vážne nepriaznivé účinky na hmyzožravé vtáky. Okrem toho, že im likvidujú potravu, významne zvyšujú úmrtnosť ich mláďat, znižujú hniezdnu úspešnosť a mieru prežitia po opustení hniezd. To všetko teraz, v čase vrcholu ich hniezdnej a potravnej aktivity. Ohrozenie Nízkych Tatier však žiaľ nemožno zužovať len na chémiu. Znova musím zdôrazniť ničivé mechanické a biologické dopady ťažby polomov a odumierajúcich či odumretých stojacich stromov na vtáky (zničenie hniezd, úkrytov...), na ostatné živočíchy, rastliny, pôdu, klímu..."

zdroj: http://www.changenet.sk/?section=spr&x=422377