Bontón má, podľa mňa, odporúčací charakter, nie je to nejaká presná sústava zákonov. Ak ľudia pri tvojom stole trhajú, trhal by som asi aj ja, ak nie, jedol by som rukami, alebo príborom. Pre mňa je bontón o minimalizovaní nepríjemných situácii.

Ak by mi nepriniesli dostatok servítok, alebo najlepšie vodu s cintrónom na umývanie rúk, asi by som pizzu nezačal trhať, či jesť rukami, ale príborom, pretože by to bolo nepraktické.

Vychádzam napr. z toho, ako sa má človek zachovať, keď iný urobí poruší (aj vážne) bontón: Má sa tváriť, akoby to bolo úplne normálne a nijakým spôsobom neupriamovať pozornosť na prešlap. Človek ktorý ho urobil by sa mohol cítiť nepríjemne, a to je proti podstate bontónu.

Rodičia mi hovorili príhodu, ako keď boli prvýkrát pozvaní na gardenparty, tak na pozvánke stálo informal attire, alebo informal wear. Tak oni si obliekli elegantné svetre a nejaké svetlé (asi tweedové) nohavice, a spokojne išli. Nikto na to nepovedal ani slovo, ľudia boli milí a nedávali nijako najavo, že urobili faux pas, aj keď boli všetci v oblekoch.

Som sa trošku rozpísal, takže v skratke: jedz ako Ti chutí, ak to nie je Tebe, alebo ľudom pri Tvojom stole, nepríjemne :)