Pred nejakými dvomi týždňami som bol na Wine Fair jedného z najväčších dovozcov a distribútorov vína. Vzhľadom na medzinárodné zázemie tejto spoločnosti sa väčšinou jedná o mamutov až slonov - čo sa množstva vyrobeného vína týka, ale v každom prípade, ak sa uberá na kúzle, nemusí sa na kvalite.

Ako prvý som prelizol stánok s Španielskou Riojou, pánko, zočiac moju čersvosť ma nechal prehrýzť základným El Coto vo všetkých troch variáciách, Zaujala Coto de Imaz Reserva 2001, Grand Reserva 1996 mi už prišla unavená, ale možno tomu nerozumiem :")
Za výstrednosť na stánku som považoval Fra Guerau Crianza 2004, z DO Monsant (Katalánsko, južne po pobreží od Barcelony), ku ktorému som chtiac nechtiac vložil aromatickú poznámku - čerstvý moč a váječný bielok. Zároveň degustovaná 2003 Reserva vyznela ako harmonické a dobre piteľné víno s prevládajúcimi čerstvými šťavnatým černicami a slivkovou dužinou.



Podarilo sa mi prepiť k unikátu na ktorý som sa takpovediac dopredu tešil. Severozápadne od Ribera del Duero sa v provinciách Valladolid a Palencia nachádza DO Cigales, údajne len s niekoľkými desiatkami vinárstiev. Príbeh v pozadí je, že páni z bodega El Coto našli tento kúsok zeme a 50 rokov starý vinohrad náhodou - pri snahe expandovať do Ribery. Vinohrady zasadené jeden vedľa druhého bez špecifického vedenia na "okrúhliakoch". Tieto veľké šutre sú ako galets roulés (round rocks) známe z Chateauneuf du Pape či Tavelu zadržujú minimum vody, vinohrad sa kvôli nim skutočne za ňou napachtí a zároveň sú schopné absorbovať veľké množstvo tepla zo slnečného svitu pred tým ako príde regeneratívny chladný večer.



Väčší brat Musea Crianza Museum Real Reserva ma až natoľko nezaujal, avšak pokladám aj jeho za skvostné víno hodné nevynechania. Z DO Cigales sme v roku 2007 kúpili 0,73 hl, tak sa môžme polepšiť :") Ak som hľadal niečo s nezameniteľnou vôňou píleného dreva a až neuveriteľný balanc.. Museum Real. S cenou od 10 E..

S trochou nedôvery som pristúpil k Pinotu Blanc z DOC Südtirol - Alto Adige 2005. Napriek pokročilému veku, ktorý sa odrazil najmä na kratšej chuti som ho zaokrúhlil ako veľmi pekný a z radu Talianov vyčnievajúce víno.


Najskvostnejšiu etiketu výstavy u mňa získal Nick Faldo a skvostný bol aj obsah v podobe veľmi pekného Shirazu.


Opodiaľ zaujala DO Ribera del Duero Valdubón Reserva s neskutočnou papierovou - kartónovou vôňou. Mal som pocit, že sa mi práši z pohára.


Veľkú budúcnosť som predpovedal tomuto Primitivu z Puglie, ktoré si sami vinári prišli odprezentovať. Veľmi pekná etiketa, pekná vec vo vnútri.



Vystúpal som po schodoch na pavlač Archeologického múzea, mysliac na cestu tými istými schodami dole, cirka stovka vzoriek a 2 cateringy za mnou.
Čo je lepšie ako pezinský Neronet ? Pavelkov Neronet, vie ho a dúfam že ho bude vedieť. Dunaj príjemným prekvapením, Paves stálicou na domácom nebi kvality.


Mladunká Pálava z mrvovej ponuky zaujala najviac, nikto nevedel odkiaľ bola :"P


"Keď nepredám tak si vypijem sám." Jaro Ostrožovič


Márne ma už Laco Šebo vyzýva, aby som povedal čo si o tom myslím.. Vyplúvam každú vzorku v záujme dostať sa ešte dole po schodoch a hovorím mu, viete, že si myslím, že to aj tak robíte najlepšie.


Prechádzam cez Janouška, tam lížem smotanu, neustále si pýtam čokoľvek z juhu priberiem k sebe do sprievodu sympatickú kanaďanku a nekontrolovateľnosť sa môže začať. Že ja to Francúzsko objavím až na záver, sa mi úspešne vyhýbalo. Moja Bourgogne, krásne apelácie.


Bodku za správami robím s mojim milovaným Washingtonom v podobe Chateau Ste. Michelle, pánko z vinárstva síce otrávený (za tie 2 dni zrejme spoznal čo je Slovač zač a do konca ochutnávky zostávali 2 minúty a ja som už nevyzeral najobstojnejšie ") Najprv tvrdí, že všetku Eroicu (Riesling, ktorý urobili v spolupráci s Dr. Loosenom z Mosely) už rozlial, ja som mu povedal, koľko som rozlial ich Rieslingu mojim klientom a ešte jednu potom na tajňáša vytiahol ") Aj tak, najviac zaujal Ethos, jedinú poznámku som k nemu mal - Raketa.