Moj brat zobral svojho syna na futbal. Prvy krat v zivote v ramci filozofie - nech sa sam rozhodne co ho bavi, co ho nebavi. Omylom si chudaci kupili listok na novu tribunu a az ked si sadli, pochopili ze sedia v kúrií nejakej podivnej nižšej šlachty. Hukot, svetlice, dymovnice, nadávky. Až sa po polčase zjavne vydesený Šimon (synovec) pýta brácha:

"Tati oni kričia Laurinec je kokot, pretože sú opití?"
"Áno Šimonko... pretože sú opití..."
"Mne sa tu moc nepáči.."
"Tak poďme domov Šimi..."
"dobre..."

a po polčase opustili kúriu a šli domov.. z pekného predpoludnia na futbale, bolo fiasko. Ale aspoň vieme, že Šimi nikdy nebude takýto buran ako táto "šlachta"