Otvorenie:
Ako nazvete nahého, bezvládneho, plastového frajera so sladkastým úsmevom a hlbokým levanduľovým pohľadom, ktorého nájdete v plechovej skrini pri preberaní skladu? Nazvete ho Adam. Lebo vedľa vás stojí Eva, okolo zápasta má vytetovného hada a trvá na tom, že sa chce s figurínou fotiť. Chce sa s ňou fotiť nahá, komplet nalíčená a mäkko osvetlená; najlepšie niekde "vonku".
Chce aby sa tá fotka vynímla na pracovnom stole, na mieste, kde si dávajú kolegovia manželky a deti. Vraj aby sa vedelo. Aby sa čo vedelo? Mlčanie a hlboký levanduľový pohľad.


...


Záver:
Keď sa mu z tuhých nôh konečne podarilo stiahnuť rifle, obliekol si ich, strčil si ruku do ľavého vrecka, a napodobnil nahrbený postoj, o ktorom sa s Evou včera hádali. Na spodku vrecka nahmatal chuchvalce nití a párajúci sa pokrčený kus látky, ktorý mu v prstoch vyvolával pocit klzkého plesnivého povrchu. Inštinktívne odtiahol ruku, ale napokon ju pomaly zasunul naspäť a znova prstami vyhľadal navlhnutý franforec. Vedel, že to je niektorá z jej telesných tekutín a bol si istý, že pôvod tekutiny uhádne bez toho, aby musel handričku vytihanuť z vrecka. Uvedomil si, že mu to vôbec nevadí.