som si povedal, ze trocha exhibicie nezaskodi, a tak ma napadlo napisat mensi report z jarneho rozliezania...

kezdze sa celu zimu (aj jar ...a aj teraz) poctivo trenovalo, chut na lezenie sa s intenzitou treningu umerne zvysovala. prve chutky ukojila februarova Sardinia (http://kyberia.sk/id/4526415), natiahnuta/natrhnuta slacha 4. prstu lavej ruky bola vsak dost neprijemnym schladenim. trochu restu + dobre rady od skusenejsich vsak pomohli a tak som mohol uz o 2 tyzdne pomaly nabiehat do treningu + zacat liezt na skalach.

sezona ako taka sa rozbehla prvy aprilovy vikend, kedy som s Honzom Karesom vyrazil okusit (pre mna po prvykrat) rakusky vapenec. konkretne sme boli v (toto je ale vlastne nemecka oblast, tesne za hranicami s Rakuskom) Pleitewandl, na druhy den potom v Achleiten, obe oblasti relativne blizko rakuskeho Kitzbuhl. lezenia dost, stienky vcelku vysoke, ale za seba musim povedat, ze co do estetickej stranky, uz aj niektore oblasti Moravskeho krasu sa mi pacia viac. anyway, lezenie bolo vcelku ...vtipne, tzn. ze som "dostal po hube", ale aspon som pochopil, co musim zlepsovat (technika v platniach).

o to zlepsovanie som sa pokusil uz o tyzden, tj. cez velkonocny vikend, kedy som sa nasackoval do bytu kamosovi z PB a 1x Manin + 2x Priedhorie boli zarukou dobre straveneho vikendu (napr. cesty ako Duhovy sen, 7+/8- OS, Krc, 7+ RP (3. pokus), Moj nazor, 7+/8- RP (2. pokus), alebo skusanie Maninskeho kvaku, tj. cesty Slza, 9- bez bouldermatky a bez lana :p). chutky po vykonoch vsak ostali neukojene, a tak bol velkonocny pondelok v znameni Precinu - mnam! (mam to tam velmi rad) chalani tam spravili 2 velmi pekne cesty na lavom okraji sektoru Jeruzalem (Zmrtvychvstanie, 7 a Satanov ucen, 8-), potom som sa trochu (z donutenia) vyvalal v Ocelovych kridlach, 8 a na zaver si zlepsil naladu flashom Strelnice, 8- ...no a na druhy den sme 5h hladali Kamenne vrata. no co, aspon sme si uzili krasy turistiky :p

dalsi vikend som mal naplanovanu navstevu ortopeda v rodnej BB, co znamenalo, ze piatok - nedela sa kona Kalamarka! (moja najmilovanjesia oblast na celom svete :} v stredu predtym som si este bol po dlhej dobe znova okusit moravske vapno a zistil som, ze mam vcelku dobru formu. sice vsetko, co som liezol, som mal uz davno polezene, kazdopadne aj vo velmi vyzivnom 7b som sa v podstate presiel (co ma mierne zaskocilo :p)


(Dotek meduzy, 8+/9-, Masiv hradu, Rudice, Moravsky kras)

ortoped bol rano, odbaveny som bol rychlejsie, ako som cakal, no a co ine s nacatym dnom, ako ist liezt - splasil som cast bystrickej enklavy a slo sa nad Harmanecku jaskynu. stihli sme vsak vyliezt len 2 cesty a zacalo nam vcelku slusne prsat (zachranovat expresky lezenim po mokrom vapenci je sice nova, ale o to poucnejsia skusenost :} vecer zbehol ako voda a vylet na Kalamarku sa mohol zacat...

trochu problem bol dostat sa tam, no nakoniec som to vdakam 3 stopom a autobusu Zvolen - Detva zvladol o 2h skor, ako som cakal. kedze spolulezec mal prichod az o 9 vecer, votrel som sa najprv k partii domacich a po ich odchode k dvom chalanom (jeden z BA, druhy z Oravy - tymto im chcem este raz podakovat za spolocnost a vyriesenie problemu s dopravou mojho spolulezca z Detvy hore na Kalamarku). lezecke nadsenie bolo brutalne, stupnovane faktom, ze som konecne tam, kam som sa tesil posledne 4 mesiace ako male decko. na to, ze som zacal liezt okolo 4 sa toho vcelku dost stihlo - Stastni blazni, 8- RP (2 + 2 pokusy), Jemne chyty, 7- solo (aj tak je to najtazsie pod prvym), Cesta na pamiatku Ica Sluku, 7-/7 RK (kvoli vytrhnutemu chytu) + par dalsich lahsich ciest. na rozlez vcelku fajn, na druhy den to mohlo zacat... :}
spolulezec rano zistil, ze lezecky nechal uspesne v Brne, takze akcia typu "mobil -> BB -> HUDY -> Miura VS" sa mohla rozbehnut, ale nakoniec s nimi bol spokojny. medzitym som vysoloval Antigravitaciu, 6+/7- (spontanne rozhodnutie), potom konecne dal Krikavu direkt, 8-, na druhy pokus preliezol Proklamaciu podvedomia, 8+ a este, na zaver dna, sa vyvalal v mikrolistach Belice, 9- (hadam nabuduce). vecer bol vcelku bujary, bolo nas vcelku dost (bystricka enklava nechybala), no kedze som mal na nedelu naplanovany svoj velky projekt, odobral som sa spat trochu skor (a po mensom objeme poziteho alkoholu :p).
sli sme na horne... na rozlez nejake patky sestky a hura do toho - pokus o OS prelez Indiana, 8+, legendy kalamarskeho lezenia! uvod bol fpoho, "nebezpecne" cvakanie prveho tiez, cela pasaz az po prvy kruh (3. istenie v ceste) strasne nadherna, absolutne po mojej chuti. potom to vsak prislo - slnko svietilo tak neprijemne, ze v poslednej platni (medzi kruhmi) som absolutne nevidel, co je lista a co ...nic. asi 3-4x som naliezol, osahal chyty a snazil sa vymysliet, ako to co najistejsie prerazit. zacalo mi trochu natekat + stres spravil tiez svoje. pravackou obla zla lista, lavou plytka 2prstova dierka, skor na oblinu, nohy hore a neprijemny (neisty) krok do ostrej malej, ale nastastie obojrucnej listy. este par krokov a je koniec. skusil som to z prava, no to velmi (vzhladom na pomaly, ale isto dochadzajucu silu) neslo. vratil som sa do listy, sklepaval striedavo jednu, potom druhu ruku. presne som vedel, co musim spravit - nastupat nohami a dlhy precah lavackou do dobre vyzerajucej listy. nadych - vydych a idem do toho. pripadalo mi to akoby ta lista bola vzdialena aspon 2m...uz uz som bol tam. zrazu mi vsak v hlave preplo, zastavil som sa v prostriedku pohybu, vratil som sa do vychodzej listy a z ust vypustil to odporne slovo "dober". spolulezec na mna este krical "ved to skus", ale ako mozog zavelil, ruky prestali posluchat a psty sa mi zacali na liste otvarat... nikdy, za tie vyse 3 roky, co leziem, som nemal viac natecene ako teraz. neskutocne bandasky! no nic to nemenilo na tom, ze som bol na seba neskutocne nasraty! (a ked o tom rozmyslam, stale som) takto zahodit to, (aj) kvoli comu cely cas trenujem, to je proste ...totalna blbost. moja vlastna blbost. samozrejme, mozem to vyliezt nabuduce, ale OS to uz nikdy v zivote nedam. OS je len jeden a ja som tu sancu zahodil. 1 krok pred cielom! keby to nebol Indian, keby to nebolo na Kalamarke, poviem si "no a co, budu ine, aj tazsie OS". toto bolo vsak pre mna cosi velkolepe. Indian je jednoducho legenda a Kalamarka zas moja srdcovka. nie je to tazka cesta, dokonca by som povedal, ze je to lahsie ako tych 8+, ale o to tu vobec nejde. ne druhu stranu - tymto neuspechom, resp. vlastnym zlyhanim som si v zivote vytvoril strasne silne memento. memento toho, ze ked nieco velmi chcem, treba len zatat zuby a ist za tym, SKORO az cez mrtvoly...

ehm...tak som sa trochu rozpisal. by ma aj zaujimalo, kolko ludi to vobec docita do konca. trochu ma mrzi, ze nemam z tych vyjazdov ziadne fotky :| no, od leta sa to zmeni, lebo rodicia sa mi odhodlali kupit digi-fotak, takze sa polepsim... :} dufam, ze tento report aspon niekomu nieco dal. pripadne info o oblastiach, prip. cestach bezproblemov poskytnem.