Zhruba pred mesiacom sme prisli do Banos. Banos je prekrasne mestecko medzi horami, leziace pod aktivnou sopkou Mamou Tungurahuou, ktora dava zivot. Z jej utrob vyviera mnozstvo horucich pramenov a tak sa mozno kazdy den kupat v horucej vode.




V Banos sme byvali v polhektarovej permakulturnej zahrade ktoru vlastni stara tetka hipisacka z Kanady. Asi prvy krat v zivote sme videli permakulturu nazivo a je to neuveritelne!!! Vsade su kvety na prilakanie vtakov a hmyzu, stromy a bylinky, pomedzi to brokolice, kapusty, salaty, mrkvy...


surove kavove zrna zo zahradky pred spracovanim

san pedro kaktusy fsade


a staci len chodit a trhat a jest priamo cerstve zo Zemicky. a kym sa jedna cast papaaa vyrasta dalsia...neustaly zdroj cerstvej zeleniny a ovocia. kopec mandarinkovnikou a bananou... a avokada!

(taketo nefalsovane avokada produkuje nestiepeny aspon 15 rocny strom)


anyway, ownerka odisla so svojimi priatelmi na Galapagos Islands a tak sme cele dva tyzdne stravili v zahrade len so styrmi velkymi psami a nasim ekvadorskym kolegom Mariom. Mario je skvely typek, naucili sme sa mnoho spanielciny.



Rano sme chodili vencit psy na svahy sopky. niekedy aj dve hodinky, nasa polovlcia svorka si stale vyberala nejake kravicky alebo koniky na hranie a odbiehali, ale nikdy neublizili. po prechacke sme pracovali, sadili, harvestovali a varili... akurat bola Semana Santa-velka noc a kedze sefka nebola doma Mario rozhodol ze pracovat netreba, tak sme chodili do prirody, do kupelov, do miestneho sanctuary-zoo, kde som videla jaguara, opice, miestnych medvedov, pumu, mravcozruta ci capybaru, ako aj neuveritelne mnozstvo velkych papagajov, condora, supy, hady, no vsetko co sa tu da najst.



banos je krasne miesto, asi najkrajsie v ekvadore co sme zatial navstivili, mali sme tu prekrasny cas a odniesli sme si prekrasnu 3-mesacnu fenecku Lolitu, vlastnym menom Floru, ale mnou nie inak volanu ako Zbrndolku (s mekcenmi).


lokalna specialita, morske prasiatka

Rio Pastaza



Stihli sme aj trip ku Rio Negro, do Krishna temple. Ale len na vikend, prejst sa v lesoch, pospievat mantry, spravit interwiev...a zas stopom naspet.

old soul, older than anything

kuk


Z Banos sme vyrazili do niziny do Amazonie, ku indigenous family Shuara indianov http://seedsdream.org/ kde mama 5tich krasnych deti od 5 do 10 rokov vlastni 4000 hektarov panenskeho pralesa. My sme sa ale nedostali hlboko do lesa lebo sme museli platit za ubytko, a tiez sme si mysleli ze nemame cas. a prales to tiez nie je uplne nasa srdcovka, vela komarov a vela vlhka (obdobie dazdov) a veeela vela bahna. Ale bolo tam krasne a vela sme sa naucili a decka boli skvele! stale sme spievali, hrali sa, vyrabali naramky, sadili...





decka nas zobrali do jungle a davali nam jest divoke plody a corazon de palmitos-srdce palmy, koli ktoremu zosekali cele palmy ale hovorili ze za rok narastie nova...Zbrndolke sa tam velmi pacilo, stale nieco nuchala a kusala a hrabala a papala, obdivovala a spoznavala nove miesto.





Je uplne skvela, rastie ako z vody, rastu jej zubky...akurat sa stale trosku boji ludi a psov, ale stale viac a viac sa osmeluje, neboji sa novych situaci, poslucha a je stale pustena...ludom sa velmi paci a lahsie sa nam tak komunikuje, nie sme len nejake natvrdnute americanky pre nich...

kazdopadne po troch dnoch na tomto mieste sme sa rozhodli ist naspet do hor, na juh, stale sme si mysleli ze ideme najkratsou cestou do Bolivie kupit kone na nas konsky trip. tak sme sa asi 7 hodin trtkali na korbe kamionety (otvoreny pickup) ktoru sme stopli naspet do hor. mali sme prekrasne vyhlady, zmrzlinu, ked sa zotmelo videli sme vsetky hviezdy vesmiru...

do Cuency sme prisli az v noci, tak sme zobrali hostel, Zbrndolku prepasovali a vyborne sa vyspali. Cuenca je pekne mesto. ale je to mesto. no ale tu sa zmenili nase plany. zrusili sme ponahlanie sa do bolivie, ostavame v ekvadore. pride Misko. coskoro prileti za nami do Quita. to bude! velmi sa tesime. a tak ze reku ideme na plaaaz. a tak sme vcera zase stopovali, bolo to narocne lebo vytrepat sa z mesta nie je jednoduche, ale zvladli sme a teraz sme v (dalsom....) najvecsom meste Ekvadoru, Guayaquile, co je este horsie. Ale nie, sme u prijemnej hostitelky z CS, zobrala nas dnes do muzea a do parku plneho leguanov a korytnaciek. Boli vsade po stromoch, na chodniku, obrovske leguany. Jeden aj chvostom vyfackal Lolitu a ta potom usla, skoro sa nam stratila v plnych uliciach...ako som bola stastna (a aj ona) ked som ju nasla...

Zajtra ideme do legendarneho pobrezneho mestecka Montaita plneho turistov-hipikov, kde sa budeme vyvalovat na plazi, ucit sa surfovat, papat ovocicko a opalovat sa. ach, uz nech sme tam...

obimaju bozkavaju Lucia, Dominika a Lolita

fotoooze este tu
http://www.facebook.com/album.php?aid=2008337&id=1332667251&l=b43c5cdde0