"...zamerias vsetku svoju energiu na jeden ciel, pokoris ho."

tato myslienka nie je nic nove... som presvedecny, ze ludstvo pozna tento princip uz tisicrocia. uz od nepamati sa ludia snazia dosahovat rozne ciele a kazdy kto ma v zivote nejake ambicie vie, ze koncentracia je nastroj ktory pomaha v ich naplnani.

problem tohoto new age pristupu je, ze stare zname veci sa podavaju v nejakom novom lakavom obale, ako nejake revolucne objavy a co je podla mna najhorsie, cele sa to naviac tvari ako cesta k rieseniu ludskych problemov, utrpenia, existencnych otazok atd.

zivot, smrt, utrpenie, bolest, otazky o nasej podstate, prazdnote za vsetkym bytim, tieto vsetky veci tu su, boli a budu bez ohladu na nejake pozitivne myslenie, techniky koncentracie atd.

duchovne mudri ludia minulosti ci pritomnosti, vratane budhu, krista a dalsich, sa nezameriavali na povrchnu snahu o ovladnutie, ci ako pises ty "pokorenie" sveta, prave naopak - isli cestou odovzdania sa.

ked niekto chce byt dobry sportovec, milenec, byznisman, ziskat moc, priazen druhych ludi ci dosiahnut nejake ine ciele v tomto zivote, koncentracia a pozitivne myslenie mu v tom urcite pomozu. do urcitej miery samozrejme, pretoze ani moznosti myslenia nie su neobmedzene. o tom sa sporit ale nebudem, nech sa kazdy o svojich moznostiach presvedci sam.

co som chcel vsak hlavne povedat - dolezitou sucastou duchovnej cesty, tak ako ju vnimam ja, je urcity bod, ked clovek rezignuje na snahu ovladnut ci pokorit svet, kedy pochopi marnost takehoto snazenia....