neviem, cim to je, ale predtym, ked som papaneka prvy krat pocul boli to padajuce hrnce, potom napocuvanie vsetkeho od zorna cez bungle az po lovage, z nutnosti drzat s bratom krok v rozhovore o papanekovi, teraz som sa zastihol, ako si masirujem usi, ako ked si daky fetak trie nos, alebo rub lakta a mam VKUSE perma (!) slinu na pana chameleona. pride mi to az nezdrave, morbidne zavislacke, ale vzdy mam taky ten chory usmev, ked mi to prasi lebkou..tymto ti, matej, skladam poklonu za tvoj specificky hudobny vyber, bez ktoreho teraz neviem prezit. :) platton na hrad!