Bizarre Fest 11

Miesto konania: DK Dúbravka - Bratislava

Začalo sa: niečo pred 19:00 - 22.2.2002

Vystupujúci: Mysterious Eclipse (CZ), Mistward (SK) a Inner Fear (CZ)

Koncert sa ako vždy začal neskoro, tentoraz skoro o hodinu neskôr t.j. chvíľu pred siedmou. Po relatívne dlhej zvukovej skúške nastúpili na pódium démoni Mysterious Eclipse. Ich black/death bol zaujímavo okorenený avantgardnými bicími a skvelou technikou zúčastnených, najmä však bubeníka, šesťstrunného basáka ( Väčšinu vecí hral slapom, občas pridal tapping!?! To nie je celkom bežná technika blackových basákov ), a sólového gitaristu, uah.. doteraz spomínam na tie behy. Ich set sa mi páčil. Vždy keď som sa začínal nepatrne nudiť, všetko vrátil do pôvodných koľají jeden z vyššie menovaných hráčov. Ich výkon ma prekvapil o to viac, že som meno tejto kapely nikdy predtým nepočul. Potešujúce.

Potom prišla na rad Mistward, black/doomová to parta. Táto časť koncertu ma dosť nudila, neboli ničím zvláštni, ničím neprekvapili. Hudba bola na môj vkus až príliš monotónna, spevy detto. A pritom bolo vidieť, že svoje nástroje ovládajú na jednotku. Nechápem, prečo to teda vo svojej hudbe nevyužili. Mali naviac ešte aj nejaké potiaže s basákom ( teda s jeho aparatúrou.. ), takže..... čas ich odchodu to len urýchlilo. Nechcem nasrať doomových fans, ale vážne... nalejme si čistého vína dámy páni, už sme to všetko niekde počuli. Bolo to na začiatku 90´ s Cathedral a Candlemass, alebo s Anathemou a ich Tichou Enigmou. Toľko k Mistward.

A niekedy asi 10min pred deviatou táto kapela svoj set ukončila a na pódiu sa začali pripravovať hlavné hviezdy večera, Inner Fear. O tejto formácii som predtým veľa počul, chvály aj nechvály, bol som teda zvedavý. Bubeníka Marthusa poznám z jeho účinkovaní v kapelách Happy Death ( jazz/trash ), Melancholy Pessimism ( brutal death ) a Entrails ( old school black/trash ) a tak som tušil, že sa bude jednať o kvalitu. Keďže som sa ešte pred koncertom ocitol v zákulisí, mohol som vidieť image kapely už pred setom - to ma zabilo. Promo obrázky hovoria sami za seba, avšak naživo je to ešte väčšia smrť. ( Ide tu o image oboch vokalistov, hlavne Khaablusa. Ostatní boli len klasicky v čiernom. A nepoviem vám ako vyzerali. Chodte sa pozrieť sami, bude to prekvápko ! )

Po krátkych prípravách sa z minidisku ozvalo intro za ktorým nasledovala titulná pieseň z nového dema, The Odeum of silence. Ale, aby sme si ujasnili...

Inner Fear hrajú moderne pojatý atmo-black s príchuťou elektroniky. Orchester a sample z minidisku dopĺňajú živú kapelu. Marthus ako vždy predvádzal zázraky, dávno som nevidel blackovú kapelu s tak technickou a progress rytmikou. Ja osobne by som ani nevedel hrať zároveň s nahrávkou, t.j. nedovoliť si žiadne zmeny tempa, žiaden priestor pre improvizáciu. Je to na jednej strane daň za to, že nemajú človeka čo by hral na klávesy a obsluhoval nejaký sampler, ale zasa to ukazuje ich dokonalú súhru, zohranosť - ani jeden nesmie vybočiť z koľají. Gitarové riffy boli jednoduchšieho, klasicky blackového razenia, to im ale vôbec neubralo na príťažlivosti. A aj tak ma občas páni gitaristi prekvapili nejakou tou technickejšou, zložitejšou vyhrávkou... S ich výkonmi ako aj s basákovym som úplne spokojný, svoju robotu odviedli na jednotku. Speváčka sa krútila po pódiu a hádzala do publika tajomné úsmevy a ešte tajomnejšie pohľady :). Občas si niečo zaspievala operným, alebo čistým hlasom, to je asi tak všetko. A vokalista Khaablus, tu je škoda slov... Výborné vokálne prejavy, ako aj skvelá show z neho urobili totálnu čerešničku na čiernej torte s názvom Inner Fear.

Nakoľko nepoznám dôverne všetky skladby kapely, ani playlist, nemôžem vám toho veľa povedať o konkrétnych songoch. Určite ale odzneli všetky piesne z dema The Odeum of silence. Dokonca sa mi páčili naživo viac ako na CD. Tento krát sa totiž v Dúbravke mimoriadne vydaril zvuk *, nebol najlepší, ale nebol ani zlý, poslucháči aj kapela mali veľké šťastie. ( Aj keď som si istý, že si ho museli kapely tvrdo vybojovať. ) A tiež, tá show dáva emotívnej hudbe kapely potrebný tretí rozmer. Khaablus lieta po pódiu ako divý, má deštrukčné a herecké sklony a svoje party spieva oduševnene často fanúšikom priamo do ksichtov. Inner Fear rozhodne nie je typ kapely, ktorú by som doma počúval každý deň. Ale ich vystúpenie a promo CD ma potešilo a užil som si obe naplno. Chválim zohraté gitary ( veľký dôraz na rytmiku, netypické pre klepací black... ), skvelú bubenícku prácu, mohutnú melodickú orchestráciu a super spevácke výkony. Ak niekde vo vašom okolí budú koncertovať, bežte sa na to určite pozrieť. Tá hudba aj tá show, uh, proste nádhera.. Ja osobne by som vsadil na progresívne poňatie aj ostatných nástrojov ( nielen bicích ), viac industriálu, elektroniky a samplov. (Veľmi sa mi páči ten nápad s umelými beatmi na začiatku piesne Lustmistress, to by sa dalo využiť obsiahlejšie.) Ale to už radšej nechám na nich.

Z koncertu som odchádzal s dobrým pocitom z dobrej hudby, ktorú som si vypočul. A to sa už veľmi dávno nestalo.

* Apropos, zvuk. K nemu ako takému mám len jednu a to zásadnú pripomienku. Basu nebolo až do spomínaného incidentu u Mistward skoro vôbec počuť, len pri sólach. (Ja som jastril ušiská, takže som počul, ale čo ostatní !) To je smutné, najmä preto, že som videl ako sa basák Mysterious Eclipse snaží... ale o tom inokedy. Bratislavskí fanúšikovia si na tieto obligátne podmienky už zvykli. Je predsa "úplne normálne" aby zvukára robil človek, ktorý je za normálnych okolností nejaký DJ, dokonca možno ani to nie. Ach ach...

Thyan

Na Koncerte Boli: Thyan, Fil a Archon + nejakí iní metláci...:)

Zlomenú paličku si domov odniesol: Archon