môj dedo sa narodil v roku 1935 s veľmi nepoetickým menom dezider.





môj dedo utiekol z domu, keď mal 15. nasral sa na svoju rodinu. tá bola nasratá na neho, lebo svoju sestru klincami cez šaty pribil na stenu a nechal ju tam visieť celý deň. utiekol do prahy. tam sa potĺkal, kde sa dalo, najradšej po krčmách. môj dedo miloval alkohol a veľa pil.

môj dedo v prahe vstúpil do armády. stal sa z neho pilot. môj dedo lietaval na stíhačkách vo vojne o suezský prieplav. môj dedo strávil pol roka v egypte. do prahy sa vrátil opálený a vo vojenskej uniforme. mal veľa žien. a jednu z nich si zobral.

môj dedo mal prvú ženu, ktorá mu zahýbala snáď viac ako on jej. jeho žena už mala dieťa s jedným chlapom, druhého do rodného listu uviedla ako otca a tretí - môj dedo - sa o to dieťa staral. potom sa rozviedli.

môj dedo sa po rokoch preflákaných v prahe vrátil domov. moja stará mama - nagyi - sa do neho z fleku zamilovala (ako celá dedina, keď už sme pri tom). bola mladá dedinská učiteľka vtedy. dala mu. a chcela sa vydať, aby nebola hanba. ale on sa nechcel. povedala mu, že si ľahne na koľajnice, keď si ju nevezme. tak si ju zobral. v deň ich svadby prastará mama (nagyina mama) dostala infarkt. neprišla na svadbu. môjho deda opľula, keď ju prišli na druhý deň pozrieť.

môj dedo strašne veľa pil. môj dedo miloval spoločnosť a rodinný život mu nič nehovoril. napriek tomu svoju rodinu miloval. dnes to už viem. môj dedo sa často zvykol vypariť na dva, tri mesiace, nepovedať nič a nechať doma plačúcu nagyi a svoje dve dcéry. hovoril, že si musí ísť premyslieť život. ale väčšinou len pil a preťahoval ženské.

môj dedo ma miloval úplne nadovšetko. volal ma jahôdka, chrobáčik, lienočka. môj dedo ma učil neposlúchať a chodiť kradnúť sladkosti. môj dedo ma podplácal pepsikolou, aby som ho nebonzla, že bol v krčme. môj dedo chrápal, keď sme poobede spali a ja som sa smiala z toho, ako mu z úst tečie slina. môj dedo si nikdy neošetroval rany, iba do nich napľul. môj dedo nikdy nemal vodičák - po prvej jazde mu ho vzali.

môjho deda som ako osemročná prichytila s milenkou. boli najprv v spálni a potom ju ukryl do kúpeľne. keď si myslel, že sa nikto nedíva, vyviedol ju z bytu. vtedy som ešte nechápala, prečo pod županom nič nemal, aj keď bolo pravé poludnie. bola to spolužiačka jeho dcéry, mojej tety.

môj dedo ma v živote neudrel. môj dedo nikdy nepovedal nič zlé na môjho otca (ako jediný z celej domácnosti). môj dedo miloval kávu, ktorú som mu robievala s ohromnou radosťou, pretože mi to pripomínalo hranie na pieskovisku. môj dedo sa kúpal v pŕhľave. nikdy sa neutieral, keď vyšiel z vane. kvapky vody na ňom jednoducho uschli.

môj dedo miloval les. miloval hríby. miloval ma brávať do kríkov a húštin, v ktorých sa na mňa nalepili malé lepkavé guličky a doškriabali ma kríky s tŕňmi. plakávala som vtedy. dával mi frčky do nosa a ja som sa zlostila. môj dedo mi zakaždým zatlieskal, keď som mu prišla ukázať, ako sa mi krúti sukňa. môj dedo mi nechal obed zo včerajšieho dňa na raňajky, keď som ho odmietala zjesť. strašil ma, že ma zbije predlžovačkou.

môj dedo ma miloval počúvať hrať na klavíri. vždy hovoril, že zo mňa bude slávna klaviristka. veril vo mňa.

môj dedo býval komplikovaný, keď bol opitý. bála som sa ho vtedy. obyčajne sa zvalil už v predsieni a zaspal tam. zvykla som vedľa neho čupieť a s plačom ho prosiť, nech si ide ľahnúť do postele. zvykol ma vtedy nazvať škaredými slovami a ja som potom nevedela zaspať. zaspával vo vani. bála som sa najmä, keď som s ním bola iba sama. vypla som mu horúcu vodu, nech sa neutopí a sedela pri ňom, až kým niekto neprišiel domov.

môj dedo nosil iba hnusné, špinavé, umastené šiltovky. novú odmietal dať na hlavu, kým mu starú nagyi nevyhodila. nosil tričká s nápismi "nasa", "usa" a americkou vlajkou. hneval sa, keď som mu skryla cigarety. ukazovák a prostredník na pravej ruke mal žlté. žlto-žlté. s vôňou, ktorá už nešla von. ako jedinému pacientovi mu v nemocnici dovolili fajčiť na lôžku.

môj dedo si kliešťami vytiahol zub. v telefóne sa predstavoval ako vladimír mečiar, chovateľ ruských včiel alebo ako pohrebný ústav. neexistovalo pre neho nedá sa. nehovoril pesnička, ale "piesnička". mne jedinej dovolil vytláčať mu vyrážky na nose.

môj dedo zabudol na to, ako sa volám, keď už bol veľmi chorý. veľa spomínal na egypt a prahu vtedy. držala som ho za ruku, ale neviem, či ma vnímal. môj dedo úplne stratil svoje telo.



môj dedo mi občas veľmi veľmi chýba. pomaly už jedenásť rokov.

píšem tu toho prehnane veľa? možno. ale nechcem na to zabudnúť. nechcem zabudnúť.

i'm a little girl boiled into a mature little piece of work