ja som sa vzdy citila tak trochu divne popri svojich boyfriends
vsetci moji frajeri boli z polorozbitych rodin, alebo aspon minimalne otcovsky vzor nefungoval, a ked ano, tak za vela nestal..
moj fotrik nas vychovaval docela prisne, resp. museli sme si veci zasluzit
ked som v 18 odisla z domu, posielali mi uplne zivotne minimum...ziaden luxus a tak to bolo po celu dobu...
cim som starsia tym viac si uvedomujem ako hrozne moc ho obdivujem, za vsetko co dokazal..vo svojom zivote, ako si to zariadil, a tak / mam pocit ze je stastnejsi vo svojom veku ako ja som v mojom
nikdy nechodi opity, nikdy sa s matkou nehadaju, vzdy sa s nim dalo bavit
preto som aj ja zrejme vzdy cakala niekoho podobneho po mojom boku na koho bude spolah a bude rovnaka "osobnost"...
vdaka nemu sa nebojim starnutia lebo mi vravi ze cim je clovek starsi tym si zivot viac uziva...

vzdy to bol velky "ekoaktivista" a k 50tke dostal od kamosov zo srandy same zelene veci... a pred rokom spachal toto
http://www.pluska.sk/showdoc.do?docid=130761&showRate=true