moj tatino



najkrajsi clovek akeho som kedy stretla.
pamatam si ako sme raz spolu v nedelu zdrhli na siravu
vtedy ma prvykrat vzal na kone.
potom sme sa cely den valali na plazi
a bali sme sa vratit domov. bali sme sa maminy.



v ten den sa zoznamili s maminou. vystup na rysy 1984.
laska na prvy pohlad, vravi ona.
sedel na uplnom konci autobusu, najcharizmatickejsi clovek akeho kedy stretla
este v ten den vraj vedela ze s nim chce stravit zvysok zivota.




nastojil na tom aby som sa volala anna, po jeho babke.
na fotkach z jej mladosti som jej dokonala kopia
dokonca nikto iny z rodiny nema taky nos ako my dve.

21. juna 1999, uz par dni silno prsalo, pondelok,
na druhy den som si mala opravovat dvojku z dejepisu.
ale ked sa zrazu na chvilu vyjasnilo hned sme radsej sli hrat basket.
necitila som sa dobre tak som sla domov.
nasledovala seria telefonatov z policie
pytali sa ma ci je doma, ale nerozumela som preco.
neprislo mi to cudne pretoze k nam kvoli jeho povolaniu casto volali kadejaki ludia.
mamina uz so svojimi zlymi predtuchami pobehovala po byte.

v podvecer k nam prisiel akysi policajt oznamit ze mal autonehodu.
ostala som zamrznuta lezat pod stolom v kuchyni kde som si prave chystala veceru.

umrel na druhy den rano,
uplne sam v nejakej nemocnici. dlho som nevedela pochopit ako mohol odist bez toho aby sme sa rozlucili.

milujem ho najviac na svete
som janova dcera