„Pochybujem, že pre mysliacu bytosť môže byť vzácnejšia chvíľa, než tá, keď jej z očí spadnú šupiny a zisťuje, že nie je strateným zrnkom v kozmických prázdnotách, ale univerzálnou vôľou k životu, ktorá v ňom konverguje a v ňom sa hominizuje.
Človek nie je statickým stredom sveta, za aký sa dlho považoval, ale osou a strelkou evolúcie.“
Pierre Teilhard de Chardin