*Dreams are given to us with the power to make it come true*


Len dva tyzdne uplynuli od nasho odchodu, ale my mame pocit nekonecna. Prve tri dni v Barcelone boli skvelou ukazkou toho, ako sa svet o nas stara ked sa zverime do jeho ruk. Stravili sme ich na squate Can Masdeu, obrovskom dome v kopcoch nad Barcelonou, obklopenom organickymi zahradami: http://www.canmasdeu.net/


Navstivili sme tradicny Catalunsky festival jedenia pecenych cibuli a popijania domaceho piva, pozreli si Barcelonu na bicykloch a pripravili vsetko na cestu za ocean.



Cesta bola narocna, prelet siestimi casovymi pasmami, vyse 15 hodin stravenych na letiskach a v lietadlach, tajna flasa vina v lietadle a nocny prichod do noveho sveta nas vystavil a vystrasil. Z letiska nas vypluli o pol druhej rano a my sme si nastastie rychlo nasli mileho pana taxikara, ktory nas zaviezol k nasmu hostitelovy Felipemu, ktoreho sme kontaktovali cez www.couchsurfing.com.


S Felipem sme stravili nasledujuci neuveritelny tyzden. Dostali sme kluce od jeho malinkeho bytiku, jeho pomoc a rady, humor a dobrotu, co bolo viac ako sme si mohli priat. Prve dni sme venovali prehliadke Quita a snazili sa aklimatizovat v jeho nadmorskej vyske 2800 metrov.




Kazdy kopcek ci schody pre nas znamenal velku namahu a rozdychavanie. Napriek tomu sme si hned treti den (na Luciine 23tie narodeniny) dali vystup na sopku Pichincha, co je nieco ako Koliba pre Bratislavakou, akurat ze ma 4800 metrov.
Do vysky 4100 metrov sme sa vyviezli lanovkou

a dalej isli peso pomerne prijemnym hrebenom.

Uzivali sme si krasne vyhlady, drave vtaky, oblaky, a rovnik.

Problem nastal asi 80 metrov pod vrcholom, ked aj pocasie sa zacalo menit, aj nase hlavy zacali explodovat. Nedostatok kysliku nas prinutil k pomalickemu navratu. Bolesti hlavy pokracovali este asi 2 hod po navrate do Quita. Lucia si myslela ze ma opuch mozgu a zvazovala navstevu nemocnenice ale po kave a ovoci nas to obe preslo. V ten vecer nas Felipe zobral do jednej z jeho troch kaviarniciek, v ktorej hrali a spievali traja duochodcovia latinsko-kubansku muzicku.

Nasledujuce tri dni sme sme stravili v mestecku Puerto Quito, severozapadne od Quita v nadmorskej vyske 200 m, v tropickom oblacnom pasme.
Felipeho mama tu bude v Aprilovych volbach kandidovat na primatorku a on ako vystudovany politolog jej vedie kampan. Byvali sme v domceku jeho rodicov, stretli mnoho zaujimavych ludi, pozorovali kolibrikov, napchavali sa najsladsimi a najlacnejsimi ananasmi, papajami, bananmi, marakujami a inym ovocim ktore nevieme ani vyslovit.
Papaya strom


Teploty sa cez den splhali k 40C, kupali sme sa v rieke a v lagune s vodopadom, pricom nad nasimi hlavami lietali obrovske netopiere ktore vylietavali z miestnej jaskyne.



Po veceroch sme v hupacich sietach popijali miestne pivo Pilsener, ktoreho recepturu sem vraj davno pradavno priniesol nejaky Cech. Jednu noc sme zazili aj pravu tropicku burku. Spali sme v sietach. Tento krasny vikend sme ukoncili cestou spet do Quita, v aute nas islo 7+pes.

V utorok sme konecne presunuli na nasu prvu zastavku, komunitu rhiannon http://www.rhiannon-community.org/ . Je to zacinajuca komunita niekolkych europanov. Je tu kopec roboty a napadov.

Doobeda pracujeme v zahrade, kopeme, stolarcime, so zvieratami. Poobede a vecer mame pre seba na hry, citanie, varenie a prechadzky.


V ekvadore po cely rok slnko vychadza o 6 a zapada o 6, na komunite neni elektrika, takze veceriame kazdy den pri svieckach. Zivot pri svieckach je uplne prirodzeny a elektrina nam vobec nechyba. Dufame ze coskoro bude tepla voda zo solarnych sprch. Tiez sa dokoncuje laguna, v ktorej sa bude dat plavat. Je nam tam skvele, jedina nevyhoda je, ze vsetci hovorime po anglicky a teda nasa spanilcina sa trochu zasekla. Ale nezufame. Ucime sa kopec novych veci, Dominicka kazde rano krmi z flasky male kozliatka lebo ich mama nema dost mlieka, Lucka vyvara a vypeka, vecer hrame cela crew (momentalne 7 ludi ale stale sa to meni) hry a vedieme hlboke debaty.

Ranne a vecerne vyhlady su uchvatne, nekonecne inverzie a sopky trciace z oblakov sa striedaju s hmlou a hviezdami. Par kilometrov pod nami prechadza oficialne rovnik, mozme teda povedat ze sme v strede sveta.




Technicke problemy>
nastali uz v Quite, ked sme podcenili rovnikove vysokohorske slniecko a spalili sa. Lucii namokvalo celo, potom sa zosupalo a uz je ok. Dalsi uder prisiel na farme, ked spalilo zas mna, a uz 5 dni sa to hoji. To su zatial jedine technicke problemy, ktore sa snazime zodpovedne riesit. Inak je tu skvele a bezpecne, kopec cestovatelov, stretavame mnoho zaujimavych ludi. Uz sme stretli aj Cecha!)

Nas plany su ostat este aspon tyzden na farme, v piatok ist na dvojdnovy trek k lagune Mojanda (3800 metrov), pojdeme traja a pes. Odtial pojdeme v sobotu rano do mestecka Otavalo, ktore je zname svojim obrovskym sobotnym trhom, datovanym az do preInckych cias. V sobotu poobede potom ideme spet na farmu lebo sa chysta velka narodeninova party.

na zaver este mega-mucha z komunitnej kupelne

Dominicka zachranuje