ja viem. ja to akcpetujem ako svoju súčasť. ako nevyhnutnú a rovnako krásnu a hodnotnú.

ale vo výsledku sú to vlastne všetko len kecy. kecy o harmónii, dobre a zle. nie kecy, sú to len slová, ktoré sa o niečo snažia.

rovnako ako sa moje slová síce niečo možno snažia povedať a vlastne nevypovedajú vôbec nič. asi by som to nemala teda písať.

nechcem. nechcem napísať "som smutná" a čítať o tom, že je to tak správne a krásne. klišé. klišé, ktoré nič nemení.

racionálne mám všetko ok, všetko to viem a sama to predsa často hovorím. ale slová sú mi ukradnuté. úplne moc. nie vždy, ale teraz proste áno.

finito.