nasa cesta



18. december 2008
Po 3tej hodine rannej sa budíme – teda ja som ani nespal. Klasický deň pred cestou – nestíhačky + darčeky a veci, keďže nebudeme cez sviatky doma – chvalabohu
Za pár hodín odchádzame na Kubu! Na tri týždne. Tu sú 2stupne, tam 25, tu sychravo, tam slnečno. Tešíme sa. Takže čo vieme o Kube: Tento ostrov leží v Mexickom zálive – Karibik. Asi 12hodín letu od Slovenska – 9000km. Tichomorské podnebie, takže priemerne 25stupňou. Režim Fidela Castra, teda dnes už jeho brata Raula.



Z Viedne do Amsterdamu, z Amsterdamu do Havany. Ufff...no nič moc. Po pristáti veľmi kvalitná pasová kontrola. Ale podarilo sa. Sme tu a čaká nás Helenina dcéra. U Heleny spíme. Na Kube funguje „Casa particular“. Ubytovanie – kedy spíte priamo u rodiny. Máte svoju vlastnú izbu s kúpeľnou – vždy veľmi pekné a čisté. Platí sa za to. Ale oveľa menej ako za hotel. Helena je pôvodom Češka, veľa nám pomáha a poznala Cheho



Dávame si dva dni v Havane. Je to úžasné mesto. Naozaj má svoju atmosféru. Rozbité, staré, hlučné, prašné, plné....ľudia sú veľmi milý. Pozeráme dôležité miesta: Capitol, asi 10dôležitých námestí, Camera obscura, 7múzeí (aj Museo de la Revolucion), Hemingeyov bar, Caffe del Casa, čínsky cintorín, miestne chudobné štvrte, Malecón... Na každom druhom rohu stojí policajt. Samotná Havana je veľmi bezpečná pre turistov. Autobusy sú neskutočne preplnené. Hneď prvý deň sa niekomu podarilo nám ukradnúť 20CUC (asi mesačná výplata kubáncov, cca. 500Sk). Fotí sa tu celkom príjemne. My nevieme veľa po španielsky, čo je problém, ale učíme sa.




Nasávame atmosféru Havany. Pijeme Mojito, kávu. Ja som si obľúbil nápoj z cukrovej trstiny „MALTA“. Je tu kopec rumu, piva a ne alka. S jedlom je to tu horšie. Je tu malý výber. Je sa tu hlavne ryža, mäso, fazuľa, vajíčka, kapusta a ovocie. Čakali sme veľké množstvo ovocia a zeleniny – no nie je to tak. V niektorých častiach Kuby majú to inde zase to. Napríklad na východe nemajú vôbec zemiaky. Ale dá sa. Prekvapením je, že Kubánci sú napriek pomernej chudobe veľmi šťastný ľudia (aspoň nám sa zdalo). Sú čistý, pôsobia spokojne. Smejú sa, spievajú, tancujú a samozrejme pijú rum. Napriek režimu vyzerajú šťastne, aj keď nájdu sa aj výnimky.



Dnes mi chcel chlapík na ulici vytrhnúť foťák (starý Canon AE1 – program), no a nedal som sa a pobili sme sa. Nič príjemné. Som dotlčený, ale foťák nezmenil majiteľa. Dúfam, že je to posledná zlá story. Havana je úžasná, vedeli by sme tu stráviť týždne. No nič ideme spoznávať Kubu. Zajtra smer Západ. Viňáles. Juch Dofajčím obrovskú cigaru s ktorou bojujem už 30min a idem spať.




Na cestu používame autobus. Tieto autobusy sú hlavne pre turistov. Pre domácich sú veľmi drahé (aj pre nás). Tí cestujú stopom, na korbách nákladných átu. Chceli sme cestovať aj tak, dúfam, že nám na to vystačia naše znalosti zo španielčiny, ktoré sú žalostne slabé na cestovanie po krajine, kde sa hovorí iba po španielsky. Ale ruky/nohy a dá sa . Keď sa vrátime, Peťka sa naučí po španielsky. Chce a sľúbila to.



Na stanici (Havana) je chaos. Keďže na Kube musí mať každý prácu,je jasné že nie každý má čo v skutočnosti robiť. V bare kde by bol u nás jeden alebo dvaja zamestnanci tu sme ich narátali 9. Usmerňovač rady na autobusovej stanici je síce vysmiaty milý Kubánec, ale robí tu taký chaos, že kúpa lístkov trvá miesto 15minút, 45minút.




Z Havany sa presúvame priamo do Viňáles. Mestečko je malé, rodinné, uprostred stolových hôr. Ubytovávame sa v Casa particular a ideme spoznávať. Mesto je vlastne malá dedina, len plná turistov. Keď idete na Kubu je to ryžovačka peňazí. Ako inak, Fidel by turistom vstup ani nepovolil. Ale takto zarábajú, slušne. Treba tu zjednávať. Všetko. Inak Vás s úsmevom okradnú ako malého. A samozrejme treba vedieť čo koľko stojí. Všetko čo tu my kupujeme je pre Kubáncov drahé. Noc pre dvoch v Casa particular je do 20 do 25CUC, čo je priemerný mesačný zárobok na Kube. Ale samozrejme ako každý národ, aj Kubánci sú vynaliezaví, takže kšeftujú, predávajú veci na čierno. Niekto nám povedal: „Fidel sa tvári, že nás platí, my sa tvárime, že pracujeme!“, po čase sme zistili, že naozaj takto to na KUBE funguje.



Každopádne podnikanie je zakázané. Snáď jediná povolená forma je práve Casa particular. Aj tak má takmer každý jednu, dve izby na čierno + spravia Vám raňajky, večeru. To stojí od 3 do 7CUC na osobu. Je to ale najlepšia forma ako sa tu najesť. Domáce, dobré, varené. A vedia kde nakupovať. Reštaurácia je pomerne drahá a než si všetko zháňať a nakupovať a potom variť sám – to je najdrahšie. Domáci odvádzajú podľa izieb od 200 do 300CUC mesačne odhliadnuc od toho či majú hostí, alebo nie.



Peniaze a platenie na KUBE: na prvý pohľad zložité a vlastne jednouché. Majú dve meny – Peso nationale (1SK) a Peso contertible (24SK). Ceny sú uvedené v jednej alebo druhej mene. Pri Peso convertible (CUC) je uvedená podobná značka ako značka doláru. Pri výmene za Euro alebo Dolár dostanete CUC, ale hneď si môžete CUC vymeniť za ich národnu „kubánsku“ menu. A s tými potom platiť, kde sa dá.



Ráno sa vyberáme na platený pol-denný výlet po okolí. Keďže nemáme dobrú mapu ani španielčinu rozhodli sme sa pre taký zájazd. Bolo to v celku v pohode. Náš sprievodca bol super chlapík, takže bola sranda. Boli sme na veľkej vyhliadke, tabakovej farme (kde nás pozvali na kávu), farme, pozrieť obriu kresbu (Diego Rivera – evolúcia), plavili sme sa na loďke v jaskyni a dali si fajn obed. Čo sa jedla týka, nemáme to tu ako vegetariáni ľahké. Kubánci sú hlavne mäsožravci. Jeme veľa vajíčok, ryže, fazule a ovocia.



Káva na ktorú sme sa veľmi tešili je zatiaľ sklamaním. Teda káva sama o sebe je dobrá, ale nevedia ju pripraviť. Domáca káva – z koťoga je fajn. Tak ako v každej španielskej provincií používajú výborné spenené plnotučné mlieko, čo dáva káve z mliekom úplne