annapurna circuit trek 2009 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	annapurna circuit trek 2009
template:	4
parent:	blogs
owner:	sine
viewed by:
created:	08.03.2009 - 17:29:52

cwbe coordinatez:
101
63535
21
4565119

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

airborne	0
RootKit	0

Zopár mojich (zmenšených) fotiek z trojtýždňovej dovolenky strávenej najmä v Nepálskej časti Himalájí

0000010100063535000000210456511904576134

Sigmund Kvaloy rozpráva príbeh Satišovi Kumarovi.

Navštevujem Nepál a teraz aj Bhutan už posledných 23 rokov: 16-krát som bol v Nepále a 4-krát v Bhutane.

V mojom konečnom záujme bolo preskúmať tie nádherné a sväté hory Šerpasu a Ceringmy nesúce význam – Matka dlhého života. O Duchu Matky Zeme sa hovorí, že tie vrchy sú jej svätyňou.

V roku 1969 som tvrdol 3 dni na jednom malom vrchu pozerajúc sa na ďalší veľkolepý. Vtedy Ceringma ešte nebola zdolaná. Miestni ľudia si mysleli, že by bolo najväčšou svätokrádežou, ak by ju niekto preliezal. Podľa ich tradície bude Ceringma chrániť ich pospolitosť dovtedy, kým sa budú prísne riadiť pravidlom nenásilia k blízkym ľudským bytostiam a aj k prírode. Ale horolezcom zo Západu bolo také rozprávanie nezrozumiteľné. Pre nich Ceringma znamenala „posledný problém Himalájí“, ktorý ich hnal k vzájomnej súťaživosti – kto bude prvý, kto ju zdolá. Ale aj úradníci Nepálu boli viac zaujatí peniazmi Západu ako tradičnou kultúrou. Vnímajúc toto, snažil som sa byť sprostredkovateľom medzi miestnym spoločenstvom a vládou Nepálu a zastaviť expedície. Konalo sa 40 expedícií, ktoré si nárokovali jej zdolanie. Dvakrát sme išli do Kathmandu s dlhou listinou odtlačkov prstov a petíciami od miestných ľudí, ktorí žiadali vládu o zastavenie horolezcov.

Nakoniec som to musel vzdať, lebo nepálsku vládu zaujímalo len zarábanie veľkého množstva peňazí, nezaujímali sa o chudobných roľníkov žijúcich v horách a ich náboženské cítenie. Oveľa viac zarába vďaka horolezeckým expedíciám, ako z turistiky. To je všetko, čo ju zaujímalo. No a nakoniec americké expedície prešli zo severu z tibetského teritória okupovaného Číňanmi. Americkí dobrodruhovia by boli z tejto strany zastavení, keby mal Tibet stále svoju nezávislosť. Nasledujúca expedícia bola britská – zase od severu. Po nich prišla rota siedmich austrálskych vojakov Komanda a posledná bola japonská skupina. Tieto dve expedície liezli už z nepálskej strany.

Podobne ako Ceringma, aj údolie pri vrchoch je posvätné a je útočiskom nenásilia. Tibeťania a Šerpovia ho nazývajú be-yul /kúpele – yul/. Je fascinujúce vedieť, ako vznikali usadlosti v tomto svätom údolí. Podmasambhava, veľký buddhistický učiteľ, pred 1 200 rokmi smerujúc do Tibetu išiel okolo útesu a videl bázňou napĺňajúce hory. S hlbokou úctou padol na tvár pred bohyňou hôr. Potom vstal a prosil ju, aby vzala pod ochranu ľudské bytosti, ktorí nasledujú Buddhovo učenie.

Ale Ceringmina odpoveď bola: „Nechcem vidieť žiadnu ľudskú bytosť v mojom okolí – začínajú konflikty a ruinujú prírodu – nechcem ich tu vidieť“. Padmasambhava protirečil: „Áno, ale niektorí z nich sa z toho pokúšajú dostať von a prijali Buddhovo učenie. Potrebujú miesto, kde by mohli ostať a oddať sa pokoju, kde by mohli žiť v mieri a harmónii s prírodou. A ty ich môžeš chrániť.“ Nezavážilo to veľa, lebo bohyňa nepatrila k Buddhovi.

Padmasambhava však ostal mesiace v hlbokých meditáciách vo vnútri jaskyne usmerňujúc všetku svoju duchovnú silu na to, aby priviedol Ceringmu k buddhizmu. Keď sa mu to podarilo, stala sa zvláštna vec. Padmasambhava zrazu uvidel obrovského jaka s pluhom, narástol a chytiac sa rúčok, zoral jednu stranu hôr. A skaly praskali, rozostúpili sa pred ním a za jeho chrbtom začali rásť malé stromy, tráva a kvety. Takto vzniklo údolie a bolo pomenované Brázda /vyhýbam sa tibetskému pomenovaniu/.

Odvtedy sa Ceringmine hory skladajú z piatich vrchov. Prostrednou je Ceringma medzi dvomi väčšími a dvomi menšími cestami. Dokopy sa volajú Cering Čenga, čiže Päť sestier dlhého života. Podobne ako mandala je stredom moci samotná Ceringma.

Všetky sestry sú Buddhove ženy.

Jeden mesiac po výstupe amerických horolezcov nastal gigantický zosun pôdy do údolia Brázdy. Vytvorila sa hrádza a po jej rozbití vznikla potopa, ktorá odniesla vodný mlyn, zabila ženu, ktorá bola v ňom a potom zničila paradajkové polia ležiace poniže. Ľudia žijúci v údolí boli presvedčení, že pohroma bola znakom oslabenia dôvery a prejavom hnevu Ceringmy.

Mojím hlavným záujmom bola tibetská kultúra a toto údolie bolo k nej najbližšie. Viac ako polovica ľudí v ňom sú Tibeťania. A Šerpovia majú takisto tibetský pôvod. Takže som sa stretol s kompletnou tibetskou skupinou, o ktorej som celý život sníval. Teda odvtedy, ako mi mama začala rozprávať príbehy z Tibetu. Pre ňu znamenal Tibet to najexotickejšie miesto, na aké len mohla pomyslieť.

Ľudia z údolia Brázdy si mysleli, že som doktor, lebo som si so sebou priniesol veľkú lekársku tašku. Hneď po mojom príchode priniesli ženu, ktorá sa pred dvoma mesiacmi potkla, stúpila do žeravej pahreby a veľmi si popálila nohu. Mali ste vidieť tú nohu! Polozhnitá, opuchnutá a čierna. A ten smrad! Sám seba som sa pýtal, čo mám urobiť. Listoval som v knihe. No prvú noc som nemohol nič robiť, môj žalúdok sa triasol – bolo to vážne hrozné. Musel som konať. Mala vysokú horúčku a umierala. Ten ďalší deň som ju začal liečiť – začal som ju umývať. Smrad bol tak neznesiteľný, že aj ľudia stojaci vonku pred domom si držali nosy! Každý deň som jej podával antibiotiká, ktorými som znížil horúčku. Potom som odrezával mŕtve mäso. Namiesto horolezectva som ostal v dedine a pokračoval v ošetrovaní. Raz začala plakať a ja som sa opýtal môjho tlmočníka, či som ju zranil. Odpovedal mi, že jej neubližujem. Plače preto, lebo sa znovu niekto o ňu stará. Pre mňa to bol veľmi hlboký zážitok a myslím si, že zmenil aj môj postoj k ľuďom.

Keď som mal ku koncu tretieho mesiaca odísť, prišla delegácia, ktorá ma požiadala, či by som tu nezaložil zdravotnú pohotovosť. Bral som to vážne a po dvoch rokoch som sa vrátil s jedným lekárom, zdravotnou sestrou /moja žena Kirsten/ zoológom, botanikom a s mojimi tromi deťmi. Koncom štvormesačného pobytu som dostal pozvanie od staršieho muža, ktorý stál na čele dediny a bol aj kňazom. Pýtal sa ma, či sa nestanem jeho rTowa. Musím použiť tibetský termín, lebo je pomenovaním inštitúcie, akú v Európe nemáme. Po veľmi náročnom rituáli, ktorý trval celú noc, som sa stal jeho rTowa a on sa stal mojím rTowa.

rTowa znamená, že sme spojení, že máme spoločné vlastníctvo a tie isté zodpovednosti. Jeho deti sú mojimi a naopak. Berieme to veľmi vážne, ako pokrvní príbuzní. Jeho žena je mojou sestrou. Aj ju volám rTowo. Mňa všetky moje nové deti volajú AprTowu. Ap je v našej reči otec. Ja volám chlapcov Purzjung – syn, dcéry – Pomo a ich deti Nati – vnúčatá. Natovia ma volajú Gaga – starý otec. Následne boli moje dve dcéry pozvané inými dvomi rodinami z iných klanov, aby sa stali sestrami. Neskôr sa aj môj syn stal členom klanu podobným spôsobom.

Je tu pár symbolických vecí, ktoré vykonávaš, aby si potvrdil tento záväzok. Napríklad vlastníš tácku s nejakým obsahom, ktorú daruješ patričným osobám. Tie ti ju vrátia. Tento akt symbolizuje, že po tomto dni sa náš majetok stane spoločným majetkom. A oni podľa toho naozaj žijú. Ak by som prišiel do dediny môjho rTowu a opýtam sa, kde je nejaký hotel, všetci by sa veľmi prekvapili a pripomenuli by mi, že mám svoj vlastný dom, lebo jeden z mojich príbuzných ho má. Mám ísť len do domu. Funguje to obojstranne. Všimol som si, že moji šerpskí príbuzní na návšteve zaobchádzali so všetkým, ako keby to bol ich dom. Takto som postavil most do tohto spoločenstva a do jeho tibetskej kultúry.

Chcem sa zamerať na potreby ľudí a založiť zdravotné centrum i školu pre zdravotných pracovníkov v starom buddhistickom kláštore. Chceme, aby to nebola vec Západu. Oboznamujeme sa s ich starou medicínou. Ja, moja žena, nejakí architekti, atď. sme pracovali na tom mnoho rokov.

Po rokoch a po nespočetných stretnutiach s predstaviteľmi vlády som sa nakoniec musel vzdať svojho projektu. Dali by mi povolenie pod podmienkou, že zaručím prísun peňazí z Nórska. Peniaze, ktoré by oni kontrolovali. A naopak, nórske podporné inštitúcie nedajú žiadne záruky, ak Nepál nedá povolenie.

Keď tam prišli prvýkrát moje deti, môj syn mal 5 a pol roka a moje dcéry – dvojičky mali 10 rokov. Ak naozaj chceš spoznať cudziu kultúru, priveď tam svoje deti. Lebo práve oni si našli cestu do rodín a začali komunikovať. Sú oveľa ľahšie prijímané. Boli vítané v každom dome a môj malý syn išiel dokonca so šerpskými chlapcami do hôr zavrátiť teľatá, zniesť kry pre paradajkový obchod a ostatné veci dolu do doliny. Spravili všetko, čo mali. Postupne medzi nimi vznikol silný pocit spolupatričnosti.

Je to spoločenstvo, v ktorom ručné práce, dekoratívne a roľnícke umenie, piesne a tanec majú vysokú umeleckú hodnotu. Jej členovia sú nesmierne hrdí na svoje spoločenstvo. Využívajú rôzne príležitosti na spoločné trávenie času i na oslavy počas celého roka. Napriek tomu, že chatrná zásobovacia základňa a ekonomika vyžadujú tvrdú prácu. Žijú podľa pravidiel, ktoré chránia prírodu. Ak nastane živelná pohroma, ľudia sa ihneď zídu pod vedením najskúsenejšieho človeka, ktorý sa dokáže vysporiadať so situáciou bez potreby zvolania zhromaždenia. Nie je veľký rozdiel v postavení mužov a žien. Ženy vlastnia mnohé hospodárstva.

Nanešťastie údolie Brázdy je v nebezpečenstve. Môže sa stať to, čo v Khumbe v areáli južne od Everestu. Miesto bolo „kolonizované“ turizmom a horolezectvom. V údolí Brázdy majú úmysel odmietnuť tento priemysel. Mimochodom! Nemali by sme hovoriť o „Mount Evereste“. Meno vrchu dané domorodcami pred sto a viac rokmi znie JomoLungma – Svätá Veterná matka.

Pán Edmund Hilary a Šerpa Tenzing zdolali spoločne Jomolungmu. Obidvoch som stretol. Poškriepil som sa s Hillarym, lebo viedol skupinu horolezcov, ktorí chceli zdolať Ceringmu. Neveril, že by miestni obyvatelia boli proti expedíciám. Tvrdil o sebe, že táto kultúra mu nebola blízka. Po tom, čo zdolal Jomolungmu, bol veľmi vďačný Šerpovi, lebo bez neho by sa mu to určite nepodarilo. Chcel niečo urobiť pre jeho krajinu. Rýchlo zistil, že títo ľudia potrebujú školy. Keď už školy boli všade v Nepále postavené, vláda ich chcela využiť na homogenizovanie rôznorodých etnických skupín krajiny. V Hilaryho školách sa šerpské deti učia angličtinu i matematiku s cieľom slúžiť turistom a prispieť hospodárstvu krajiny.

V týchto školách sa neučilo nič o šerpsko – tibetskej kultúre a takisto nič o ich vlastnej a o ich 1 200 ročnom písanom jazyku, ktorý je samozrejme typický i pre Tibet. Kathmandu má rozľahlú šerpskú skupinu, ale väčšina detí, ktoré tu vyrastajú, sa neučia ani slovo o Šerpoch. Keď vystúpiš v Lukle z lietadla, si obklopený celou skupinou mladíkov, ktorí hovoria po anglickya ponúkajú ti svoje služby. Počas tých rokov boli úplne včlenení do turistickej ekonomiky. Mnohí mladí v tejto oblasti nevedia, ako majú spravovať svoje hospodárstvo. V 60-tych a 70-tych rokoch boli niektoré expedície na Mount Evereste extrémne veľké /Američania využili 1 200 nosičov/. Počas týchto 10 rokov sa im táborovými ohňami podarilo vypáliť 60% lesov v hlavnom údolí Knumbu. Nasledovala erózia a poľnohospodárstvo zaniklo. Ľudia sa stali závislí na turizme. Ale turizmus je veľmi nestabilný spôsob zarábania a žitia. Vždy keď na Západe nastane ekonomická recesia – turisti nechodia. Šetria peniaze a ostávajú doma. Namiesto horolezectva splavujú rok alebo dva Temžu. Zatiaľ u vysokohorských obyvateľov, ktorých živobytie závisí od turistiky, nastane katastrofická situácia.

V údolí Brázdy sa nič také nestalo, ale viem, že mladíci z tohto údolia sú vyhľadávaní, „lebo sa ešte nenakazili“, nepýtajú peniaze za každú maličkosť ani za pomoc v nešťastí. Horolezci chodia z jedného konca krajiny na druhý kaziac ľudí a potom hľadajú „čerstvý ľudský materiál.“

Bhutan je úplne iný príbeh. Snažia sa kontrolovať turizmus a zachovať si vlastnú kultúru. Prísne kontrolujú hranice a o Nepále sa zmieňujú ako o veľkom negatívnom príklade. Zakaždým, keď sa s nimi rozprávam, upozorňujem ich, aby sa poučili z chýb Nepálu a neumožnili voľný prístup turistom, bádateľom a technológii zo Západu. Chcú byť veľmi opatrní. Začiatkom 60-tych rokov sa stal Bhután členom OSN. Označili sa za nezávislý národ. Začlenili sa do rôznych inštitúcií, ktoré pôsobia pri OSN ako Svetová zdravotícka organizácia a Svetová poľnohospodárska organizácia. Počet obyvateľov hlavného mesta Thimpu vzástol v priebenu 12 rokov z počtu 10 000 na 20 000. Dá sa povedať, že je jediným mestom v Bhutáne.

Veľmi dôležité je, že si chcú ponechať vlastnú bhuttánsku identitu. Preto sú opatrní v otváraní sa turizmu. Pretože potrebujú zahraničné financie, ročne vpustia do krajiny 5 000 turistov. Nikdy som nepočul, že by prekročili tento limit. Minulý rok ich bolo len 3 000 a z toho bola len štvrtina vpustená do centra krajiny. Museli prísť v skupinách a platiť 250 dolárov za deň bez ohľadu na to, čo robia. Takýmto spôsobom držia turizmus pod kontrolou. Vyvíjajú sa uvážene. Nejdú ani príliš ďaleko, ani príliš rýchlo. Hľadajú nie západný ale buddhistický a bhutánsky model.

Bhutánsky vedci sú zaujatí kombináciou ekológie, Budhizmu a bhutánskych tradícií. Vedia, že nemôžu ostať stáť – nie je to možné, ale snažia sa vložiť čo najviac z vlastnej kultúry do škôl. Stavajú školy po celej krajine, kde sa vyučuje v starom bhutánskom jazyku – Dzonka. Samozrejme, že vkladajú množstvo peňazí na udržiavanie kláštorov postavených vo veľmi zvláštnom a pôsobivom štýle architektúry. V každom centrálnom údolí Himalájí smerujúcom do vnútrozemia sa nachádza majestátny pevnostný kláštor – dzong, ktorý kontroloval celé územie. Najväčšie sú až 200 – 300 m veľké. Dzongy stavali tradiční stavitelia bez architektov, nákresov a matematickej symetrie. Ani najväčšie dzongy nenarúšajú ráz krajiny. Najviac na mňa zapôsobila Ta Dzong in Paro. Má podobu ulity a okná nemá v priamej línii – aspoň ju nevidieť. Keď som k nej podišiel a dotkol som sa jej, začal som plakať. Dotkol som sa žijúcej tradície, ktorá má za sebou tisíce rokov a postupné opatrné úpravy až do dnešnej podoby na rozdiel od „rozvojových“ betónových škatulí v Kathmandu.

Skoro všetci v Bhutane sú roľníci, pastieri a robotníci. Roľníci sú súčasne robotníkmi, kováčmi, rezbármi, tkáčmi a staviteľmi. Nezhodujú sa s našou predstavou moderného roľníka, resp. farmára. Roľníctvo je tu rozmanité. V nižších častiach Bhutanu pestujú ryžu na terasách, vo vyššie položených miestach pestujú pšenicu, kukuricu, paradajky a rozmanitú zeleninu, chovajú dobytok. Vo vyššie položených miestach chovajú iaky. Nemajú toho veľa, napriek tomu nelovia. Sú buddhistami, takže pociťujú odpor voči zabíjaniu.

Bhután je „osvietenou“ monarchiou. Panovník je celkom mladý človek. Venuje pozornosť ekologickým, kultúrnym a tradičným bhutánskym hodnotám a zaujíma sa o demokraciu. Na rozdiel od Nepálu chce, aby Bhután nebol zaťažený komerčnosťou, turizmom a industrializáciou v každej forme, lebo podrývajú národnú identitu. Aj napriek tomu ostáva aktívnym členom medzinárodných organizácií. 63% krajiny pokrývajú lesy s miestami bez ľudských zásahov. Z rovín Brahmaputry – 200 – 300 m. n. m. sa zem zdvíha do 7 000 m. n. m. Na tomto území žijú rozmanité zvieratá – slony, nosorožce a tigre, medvede a snežné leopardy. Bhután je jedným z posledných zelených kútov sveta, ktorý ovplýva rozmanitosťou prírody. Je jedným z mála miest, možno jediný, ktorý sa snaží uchovať si svoju identitu, ktorá sa nezhoduje so západnou. Teda je veľmi dôležité, podporovať jeho snahy (nie turizmus a mechanický vývin) a byť kritickí k obchodníkom a expertom zo Západu.

Počas môjho posledného výletu som navštívil najvýchodnejšiu časť krajiny, aj sever aj juh. Ľudia sa správali a mysleli ako typickí nepálski Šerpovia 20 rokov dozadu počas mojej prvej návštevy – predtým ako sa rozbehla turistika. Zistil som, že práve bohyňa Ceringma, uctievaná všade na východe Bhutanu, nebola tu priamo volaná Ceringma, ale iným menom, ktoré úzko nadväzuje na blízke pohorie – Sán Lhamo – „Svätá Matka Zeme“. V chrámoch som našiel Nepakké – Sestry dlhého života v podobe prekrásnych sôch. V Bhutáne Ceringma ešte žije!

Môj prvý príchod do Nepálu bol takisto turistický. Neskôr už nie. Turista prichádza kvôli zábave, robí si nároky na služby, hotely. Zatiaľ pravý cestovateľ príde, aby sa učil, zoznamoval, zúčastňoval sa na všetkom. Moderní turisti zo Západu majú sklony ničiť tradície. V súčasnosti, vďaka udalostiam, ktoré sa stali súčasťou môjho života, je mojou najväčšou snahou podporovať Bhután a jeho úsilie ostať bez turistického vplyvu a chrániť svoju osobitosť. Azda preto som tam vítaný. Som rád, že ľudia v Bhutáne ma nepovažujú za turistu alebo za výskumníka a som vďačný, že môžem ostať, aby som sa učil.
Autor:
Satiš Kumar
Zdroj:
časopis Resurgens z roku 1994
Doplňujúce informácie:

Sigmund Kvaloy: nórsky ekofilozof, občianský aktivista a publicista pôsobí ako poradca ministrovi turistiky v Bhutáne.

0000010100063535000000210456511904566753

ppc

0000010100063535000000210456511904566130

vitaj v klube, este citim ten arkticky vietor:)

0000010100063535000000210456511904565916

pekné, ale hlavne sa teším, že si to prežil :)

0000010100063535000000210456511904565807

parada, nemas ich viac???

0000010100063535000000210456511904565645

Pekne :)

L’ amour est l’ enfant de la liberté, hovorí stará francúzska pieseň; láska je dieťaťom slobody, a nikdy nie dieťaťom ovládania. (E.Fromm)

0000010100063535000000210456511904565399

ako tak pozeram, tak tam nechcem ist :)

0000010100063535000000210456511904565387

OH MY GOD
ja tam chcem znova!!!
dali ste celu annapurnu ten 2tyzdnovy okruh ci kolko to je?

000001010006353500000021045651190456538704565410

ano dali, s vystupom na Thorong La, zabralo nam to presne 14 dni

00000101000635350000002104565119045653870456541004575326

my sme dali len 5 dnovy na Poon Hill... ale mne 5 dni pesej turistiky a vystupov bohate stacilo...navyse ma kvárila teplota a running nose

ach, ani na to racej nespominam tuto z kanclu

00000101000635350000002104565119045653870456541004565540

chodi tam vela ludi?

0000010100063535000000210456511904565337

nabuduce by hadam aj stacilo, ak by si si spravil dakde album napr na picase a potom sem dala len linku na ten album pice

dont stop, come a little closer =]

000001010006353500000021045651190456533704565386

a ze som ta takto nevidel picovat na jailbaitove spamy...
sak to fookni a pal dopice :)

00000101000635350000002104565119045653370456538604565401

mgggg.ale kazdy den taketo kokotiny
dont stop, come a little closer =]

0000010100063535000000210456511904565218

krasne zabery . priroda, zviratka aj ludkovia .. :)
musel to byt super zazitok

0000010100063535000000210456511904565185

0000010100063535000000210456511904565145

parada, hned by som siel...

0000010100063535000000210456511904565131

11cta!
mrte paci

Love is just an illusion; meminerunt omnia amantes
In short: just say NO TO DRUGS, and maybe you won\'t end up like the Hurd people.