suhlasim s tym, co ti napisali ludia nizsie. uz v prvom prispevku som ti chcela navrhnut odstahovat sa, ale myslela som si, ze je to prilis radikalne riesenie, hned tak naraz to na teba vyblafnut ;-). tak sa tesim, ze sa to tak da vyriesit. ale mali by ste predsa byt spolu. odlucenie moze vas vztah narusit, aj ked to obaja nechcete. uvidis, ze to spolu zvladnete, aj ked to bude mozno zo zaciatku narocne, ale ved ste inteligentni mladi ludia, mate 4 zdrave ruky a hlavne jeden druheho + babo, ktore je tiez dost silna motivacia :-). aj moj manzel najprv rozmyslal stylom "najprv byt, praca, ...", proste ISTOTA, bez ktorej sa chlapi vacsinou boja pustit sa do vaznych veci... mate pravdu, ze je to zodpovednost, ale rodina je ta vynimka, ktora potvrdzuje pravidlo. tam niekedy treba ist aj do neistoty, ale ist. ked ste dvaja a lubite sa, vsetko zvladnete. ono to znie ako klise, ale u nas to funguje (manzel este studuje, nezaraba, ja zarabam menej ako minimalna mzdu, byvame u mamy, ale nelutujeme, ze sme sa zobrali tak skoro, sme naozaj stastni, hoci uz zufalo chceme vlastne byvanie ;-) ). takze da sa to, drzte sa! :-)