Odpájanie sa zo systému, random belief aneb ako si rozjebať zlučovací bod na padrť a nerozjebať sa pritom


Bod spojenia, so systémom dohôd či presvedčení, ktoré sme neuzavreli, ale platíme za ne. Preč.

Dobrá môže byť Crowleyho liber legis tie cvičenia, že dať si, že dnes nespravím "tento" pohyb a vždy keď ho spravím, on mal že porezať sa na predlaktí britvov, to by som nahradil silným sa štipnutím, takto som to niekde počul takto zmodifikované, dobré môže byť.
Iný deň zase si dať že nepovedať, nehovoriť o niečom konkrétnom celý deň, ak hej, tiež štípnutie sa rázne.
Iný deň nemyslieť na jednu konkrétnu vec celý deň, ak hej, tak isto.

Alebo Carrollov random belief môže byť super. Že striedať rôzne druhy vier, každý deň si dať inú. Nenútiť sa do toho, tak prirodzene experimentovať s presvedčeniami, a na druhý deň dočasne prijať opak všetkého.
Ako sa takto zbavujeme monštróznych okov prijatých popisov, navliekame a vyvliekame sa do rôznych z nich a tak sa stávame priechodnejšími, tieto spojenia s programom, siete konvencií, či zaužívaných spôsobov vnímania stále viac sa nám ukazujú takto odhalené stále viac, procesy v nich pripojené, vzniky a zániky zvykov odhalujú sa nám takto.
Zlučovací bod, skladisko programov, spôsobov vnímania a reagovania, sám seba keď takto nazerá, prezerá, skúma, ničím stane sa. Prázdnotu svoju samuosebovú odhaluje on si nám.
Pozornosť ak je zavinutá len sama v sebe, ak napriahnutá je vždy len na samú seba, ak mysel je v každom momente stíšená a priamo sa takto nazerá vnímané, ak pozornosť je zameraná len na samotné vnímané, bez večného si komentovania v mysli, bez interpretovania si poloautomatického na základe skúseností, ktoré sú prázdne, Pozornosť jasnejšia je, Vie viac.
a tak dál...blablabla...